ҽʍҍɑɾɾɑՏՏҽժ

1.5K 184 19
                                    

,,Čože? A to prečo? Veď len teraz si tam začal chodiť!" Neveriacky sa na mňa pozrela. Povzdychol som si. Presne takúto reakciu som očakával a zároveň dúfal, že sa do tejto bezvychodiskovej situácie nedostanem.

,,Vieš...No ja sa tam necítim dobre." Zatváril som sa skrúšene a čakal na jej odpoveď.

,,Ale no, Jiminie, zlatíčko. Si tam úplne nový, je pochopiteľné, že sa tam teraz necítiš dobre, ale časom sa tam aklimatizuješ." Položila predo mňa kimchi.

,,Ale mami-"

,,Žiadne námietky, ďalšie školy sú v centre mesta a tam je to nebezpečné a ešte k tomu aj ďaleko." Odvetila a treskla na stôl paličky.

Fajn, mami ak si myslíš, že škola plná vrahov je pre mňa bezpečnejšia ako nejaká škola v centre mesta...

Povzdychol som si. Jediná možnosť bola, zmieriť sa s tým, že v škole HighGates som jediný človek.

,,Kiežby sme radšej ostali v Kórei." Povzdychol som si a sadol si do autobusu, ktorý ma odviezol až pred tú gotickú kopu tehiel.

Potichu som si mrmlal štruktúrne vzorce uhľovodíkov, aby som si aspoň niečo zapamätal keďže včera som pri pozeraní Netflixu úplne zabudol, že nejaký predmet menom chémia vôbec existuje.

,,Hej! Jimin!" Otočil som sa a zbadal v diaľke Taehyunga.

No super.

Čo sa týkalo Taehyunga, mal som zmiešané pocity. Zo začiatku mi prišiel v pohode, no potom sa začal chovať zvláštne a hovoril mi nech sa od Yoongiho držím ďalej. Lenže po včerajšku som mal pocit, že to Taehyung pre mňa predstavuje najväčšiu hrozbu. Taktiež som si uvedomoval, že pod maskou môže ukrývať ešte ohyzdnejšiu príšeru ako Yoongi, keďže Taehyung v škole mal všetkých pod palcom.

,,Ahoj!" Usmial som sa na neho a zakýval mu. Zvolil som taktickú variantu, keďže pod Taehyungovými ochrannými krídlami by sa mi nemalo nič stať.

,,Tak ako?" Kývol hlavou do strany a ukázal na učebnicu chémie.

,,Neviem to." Odfúkol som si kučeru z čela a hodil po ňom zúfalý kukuč.

,,Neboj, pri Smithovej sa dá opisovať." Žmurkol a obaja sme sa vydali smerom do interiéru školy.

S Taehyungom som nadviazal kamarátsku konverzáciu, ktorá nám obom skrátila cestu do triedy, popri tom sa k nám pridal aj JungKook. Nižší hnedovlasý chlapec s milým úsmevom a z Taehyunga nepúšťal ani na sekundu zrak, zatiaľ čo chlapec s okuliarmi mu nevenoval ani štipku pozornosti.

Všetci traja sme vošli do triedy a keď ma Yoongi zbadal s Taehyungom, škaredo sa zamračil na neho a mňa začal prepaľovať pohľadom.

Sadol som si k nemu a zovrel ruky v päsť, čakal som, že niečo tmavovlások povie, no on bol ticho.

Fajn, tak teraz asi máme tichú domácnosť.

Urazil som sa a stratil som o čiernovláska záujem. Začal som sa plne sústrediť na výklad o kritickom realizme, ktorý sme práve preberali na literatúre. Dokonca som sa dozvedel, že by som si mal prečítať povinné čítanie. Našťastie som nemusel zúfať, keďže angličtinárka nám poradila, si dielo požičať v školskej knižnici.

,,Tak to je na dneska všetko, môžte si opakovať učivo na ďalšiu hodinu." Riekla učiteľka a vzala si svoj učebný materiál z katedry.

Ja a Yoongi sme sedeli na svojom mieste. U mňa to bolo celkom jasné, keďže som nepatril medzi tých vrahov a taktiež som si chcel zopakovať chémiu. No a Yoongi? Mám pocit, že zaspal, pretože sa už viac ako desať minút nepohol. Niežeby som ho celý ten čas sledoval...

Ostatný študenti sa ihneď zhŕkli do menších skupiniek a začali si niečo drkotať medzi sebou.

Začul som iba menšie útržky, ktoré buď obsahovali klebety o mne alebo sa točili okolo Taehyungovej osemnástky.

Taehyung bude mať oslavu?

-
Ľudia ja neviem čo to so mnou je ale celý týždeň som sa nevedela dokopať k novej kapitole... :D ALE aby toho nebolo na mňa málo začala som písať nový príbeh.

Ešte nikto si nevšimol ten penis naľavo :c. Ľudia sú takí nevšímaví...

HIGH GΔTΣS✅Where stories live. Discover now