Zobudila som sa na silnú bolesť v mojej zranenej nohe. S buchotom srdca som sa posadila a pozrela sa na ranu. Ono... ono to začalo silno krvácať. Taký vodopád červenej tekutiny.
Okamžite som zobrala batoh vybrala lekárničku a dala na obviazanú ranu ešte viac obväz. Veľmi tá rana štípala. Dúfala som v to, že nevykrvácam.
Keď som si len tak tak zastavila krvácanie, obzrela som sa.
Nič. Nikto. Ani vĺča, ani vlčica, proste NIKTO! Len vtáky nado mnou lietali a čvirikali.
Vstala som a dala batoh na seba. Ešte raz som sa porozhliadla, ale nikde nikto.
,, Úžasné. Oni ma tu nechali. Zasa budem musieť byť sama..."
Viem, že som na toto už dosť veľká, ale proste som sa musela rozplakať. Nemám nikoho. Nemám nič. Nepoznám cestu. A aj tak o niekoľko dní zomriem. Keby som len tak bola s mojou mamou. Byť v jej náručí. Moje obľúbené domáce hamburgery robené jej srdcom a šikovnými rukami. Tak mi to chýba... musím sa čo najrýchlejšie dostať domov. Aj keď možno nie, musím sa o to pokúšať.
Asi desať minút som tam len bezmocne ležala a potom som sa pohla z miesta. Hľadejúc do zeme, pomalým krokom.
Spominala som na moje spomienky so Sárou. Na to, ako sme boli na zmrzline, pri jazere, na opekačke, párty, ...
Chýbalo mi to. Možno ju už asi ani neuvidím.
Takto zamyslená som narazila do stromu. Spadla som a udrela hlavu o kameň na zemi a upadla so bezvedomia...
Ahojte!
Chcem sa ospravedlniť, že som už strašne dlho nevydala žiadnu časť. Nemala som moc čas a ani som do písania nemala chuť. Ale som pripravená to napraviť :D. Budrm sa snažiť dávať kapitoly čo najčastejšie.
-Bea♡
YOU ARE READING
Vlci
WerewolfLaura sa so svojou kamarátkou Sárou vyberú na turistiku do hôr,do hlbokého lesa. Strhne sa veľká búrka a vietor kamarátky rozdelí. Laura tak bude musieť prežiť v nekonečnom lese a pridá sa do svorky vlkov. Nakoniec sa stane to, čo vôbec nečakala...
