Vlci

1. December (časť 2.)

Na konci tunelu bol ako keby nejaký amfiteáter v hore, taká priehlbina, v ktorej pravdepodobne žili. Dnu bola tráva a nejaké 4 stromy. V strede bol taký väčší červeno modro telový stan. Kolo sa hemžili vlci.

Stála som tam s otvorenými ústami a vypúlenými očami. Chlapec mieril k stanu a ja za ním.
Vošli sme do stanu. Vo vnútri bol skutočne veľký a v strede trónilo ohnisko. Na zemi rástol mach, takže sa tam príjemne chodilo. Sadol si k nemu a ja oproti chlapcovi.

Konečne teplo... Konečne oheň! Začala som sa ohrievať a zavrela som oči. Aké krásne zasa sedieť v teple.

,,Táák... ako si sa sem prosím ťa dostala? Nemáte náhodou vy ľudia sídla ďaleko od lesa?"

,,To by som sa mala ja pýtať teba! Čo tu robíš medzi vlkmi? Jak to, že ťa neroztrhali alebo... nejak podobne? A ako dlho tu vlastne si?"

,,To je na dlhé rozprávanie. Mala by si mi najprv odpovedať na otázky ty. Niektorí vlci sa ťa boja a to ešte nehovorím ani o vĺčatách!"

Zaskočilo ma, ako na mňa zvrieskol. Tak som radšej začala rozprávať príbeh...

,,V našom "ľudskom sídle" som sa raz rozhodla ísť so svojou najlepšiou kamarátkou na turistiku do hôr. Tak sme sa teda pobalili a išli. Pristihla nás ale veľká búrka a... zrejme sme spadli z cesty a stratili sme sa. Ja neviem kde je ona... a ona zrejme nevie kde som ja. Nohu som mala napadrť pod balvanom a tak som išla hľadať koniec lesa. Lenže, stále sa mi to nepodarilo. Potom som ale našla vĺča a..."

,,To už viem. Hovorili mi. Chcela by si tú nohu ošetriť nie? Poď za mnou."

Postavili sme sa a išla som za ním. Všetci vlci na mňa čumeli a ja som len prevracala oči.

Doviedol ma k nejakému prameňu a povedal, aby som sa posadila. Teraz nasledovalo asi to najhoršie. Potrebovala som si to zmyť a bola to neskutočná bolesť. On mi to radšej neumýval, že vraj by ma to veľmi bolelo, keby mi to robil on. Keď som si to vyumývala zobral tie obväzy, ktoré som mala ešte pred tým na nohe. Vyumýval ich a zasa mi obviazal nohu.

,,Už je lepšie?"

,,No neviem stále si ju poriadne necítim. Môžem sa opýtať... len v skratke ako si sa sem dostal?"

,,Mal som asi 6 rokov keď ma jedna vlčica doniesla sem. Som tu už pekelne dlho. Možno som tu 21 rokov. Fakt neviem. Čudujem sa ale že viem ešte rozprávať po vašom ľudskom jazyku. Dlho som ním nerozprával."

Išli sme do stanu a ešte sme sa rozprávali. Ukázal mi to tam. Všade. Predstavil mi nektorých vlkov ale vĺčatá ani poriadne nie, lebo spali v nejakej nore.

Večer už išli spať. Mňa dal spať do stanu, lebo tam je teplo a oheň. Ľahla som si na mäkký mach a pomali som zatvárala oči...

Ahojte!
Konečne po dlhšej dobe nová časť! Nemala som veľmi čas na písanie, lebo v škole sme toho ešte stále mali veľa. Každopádne dúfam, že sa vám nová časť páčila a budem sa snažiť, aby vyšla nejaká časť každý týždeň aspoň raz.

-Bea♡