Odmietnutie [The Refusal]

Kapitola 12

To ráno, keď sa Leah vybrala na zápis do svojej univerzity, bolo pre ňu vykúpením. Jej život sa od leta rapídne zmenil a kým sa tlačila v plnom metre, premýšľala nad tým, ako jej vlastný život mohol tak rýchlo uniknúť pomedzi prsty.

Po tom incidente s Jadenom otec urobil všetko preto, aby jej fotky z internetu zmizli. Mohol by sa však ale postaviť i na hlavu a nikdy by ich neodstránil úplne všetky. Leah si bola istá, že niektorí neprajníci, ktorí ju poznali, si ich určite uložili a stále prechovávajú, ako zbraň na horšie časy. Možno to bola vec, ktorá otca nahnevala ešte viac a preto rozhodol, že čím skôr ju donúti vziať si Thortona, tým lepšie.

Zničil jej tým celý záver leta. Hoci spočiatku sa Raven s ňou snažil komunikovať, kašľala na neho. Nemala záujem sa s ním rozprávať a dávala mu najavo, že sa s ním stýka iba preto, lebo musí. Navyše, hoci otec tvrdil, že má byť jej manželom, bola si istá, že ho iba zneužil nato, aby na ňu dával pozor a spravil z neho jej vychovávateľa.

Možno obaja niečo chceli a mysleli si, že týmto nemožným svadobným zväzkom to získajú, no faktom bolo, že to bol otec, kto mal vo všetkom prsty a ona si bola istá, že ich oboch iba využíva.

Tvárou sa jej na sekundu prehnal úsmev, no kútiky pier jej v momente zamrzli. To, aká bola jej situácia, bola natoľko absurdná, až sa musela usmiať. Jej mozog odmietal pochopiť, že je vôbec niečo také možné a ona skončila uväznená v zväzku s neznámym mužom, ktorý navyše ani nepatril do jej kruhov.

Potrebovala vypadnúť, potrebovala utiecť a keď konečne vystúpila z metra a vybehla schodmi hore, pocítila úžasne sladký pocit slobody.

Univerzita bola neďaleko centra, vôkol nej postavené internáty a množstvo ďalších fakúlt. Táto časť mesta sa len tak hmýrila študentmi a keď zazrela mladých ľudí okolo seba, podskočilo jej srdce. Pozrela sa do mobilu, aby zistila, ktorým smerom má ísť, ale bolo to jednoduché. Kráčajúce davy študentov ju k budovám univerzít viedli aj samé.

Keď zastala pred obrovskou budovou, takmer jej to vyrazilo dych. Hoci bola nižšia, než vysoké štíhle biznis mrakodrapy, ktoré sa týčili v meste, bola aj napriek tomu impozantná a s veľkým množstvom okien pôsobila srdečne.

Hneď pred vchodom Leah uvidela obrovskú sochu, ktorú poznala z fotografií. Keby ju mala opísať, povedala by, že to je iba obrovské klbko prekrútených kovov a skla. Vôbec tomu nerozumela, ale páčila sa jej. Musí sa predsa páčiť každému, kto sem ide študovať.

V obrovskej budove sa opýtala na vrátnici, kam má ísť a potom sa vybrala presne tým smerom, ktorý jej povedali. Hoci čakala, že sa za ňou bude otáčať mnoho hláv, stala sa súčasťou davu a splynula s ním.

Študenti na tejto škole sa delili do dvoch skupín. V prvej boli ľudia z bohatých rodín, zvyčajne decká slávnych dizajnérov a návrhárov, poprípade umelcov, ktorí sa rozhodli pokračovať po stopách svojej rodiny.

V tej druhej časti boli študenti, ktorí sa sem dostali vďaka svojmu talentu. Zvyčajne si museli zobrať veľké študentské pôžičky, aby si vôbec mohli dovoliť zaplatiť školné. A každý z nich naivne dúfal, že sa mu podarí získať motivačné štipendium a po skončení školy bude schopný svoj dlh splatiť.

Leah zvraštila obočie pri tejto myšlienke. Keď na túto školu niekto nemá, tak potom nech sem jednoducho ani nechodí.

Zastala pred obrovskou skupinou ľudí, ktorí postávali pred zamknutou miestnosťou. V dave videla niekoľko známych tvárí, ale nikoho, s kým by sa poznala osobne. Ľudia zo spoločenských kruhov ich rodiny študovali v úplne iných oblastiach, ako sa rozhodla ona. Väčšina z nich odišla na ekonomické univerzity, pretože mali zdediť obrovské spoločnosti a preto sa musia naučiť všetko dôležité.