Odmietnutie [The Refusal]

Kapitola 47

Leah takmer celú noc nezažmúrila oka. Nad ránom sa jej podarilo zaspať a potom sa po niekoľkých hodinách strhla. Matrac ležiaci na zemi vedľa postele bol prázdny.

Z kuchyne sa ozýval hrmot riadu. Keď strapatá vstala a vošla dnu, žiadne kráľovské raňajky sa nekonali. Thorton ráno nejedával, namiesto toho popíjal iba hrnček horkej kávy bez mlieka.

„Keď sa dáš dokopy, vezmeš si svoj kufor a zaveziem ťa do tvojho nového domova."

Leah zažmurkala. Prišlo to omnoho rýchlejšie, než čakala.

„Myslela som, že budem bývať tu."

„Povedal som, že so mnou nemôžeš bývať."

„Prečo nie?"

„Pretože to nechcem," odvetil prosto.

Bolo príliš skoré ráno nato, aby vedela zareagovať.

„Dobre," zovrela pery.

Prešla popri ňom do chodby a treskla dverami na kúpeľni.

Otrávene sa na za ňou pozrel. Toto boli presne tie veci, o ktoré nestál. Nespočetné scény, trieskanie dverí a krik.

Vzdychol si a potom od seba odstrčil skicár, nad ktorým sa doteraz skláňal. Nech mal ráno akýkoľvek záchvat inšpirácie, teraz bol fuč. Namiesto toho v ňom zaplápolal hnev. Prečo sa nemohla správať ako dospelá? Bolo jasné, že takéto maniere ju len tak ľahko neopustia. Ten večierok včera bol zrejme omyl, možno mala iba nejakú svetlú chvíľku.

Znova pozrel na skice svadobných prsteňov na papieri. Mal zhotoviť tri páry, no zrazu nebolo jasné, či nájdu svojich nositeľov.

Leah mu povedala konečne všetko, čo mu Dalton zatajoval. Vedel, že sa budú konať zásnuby a dohodnuté manželstvá, no netušil, že za tým všetkým stála druhá žena starého Paula Daltona, Charlotte. Nikdy tú ženskú nemal rád a bolo ich nevraživosť bola vzájomná. Teraz chápal, prečo bol Ian Dalton ako na ihlách a robil nesprávne rozhodnutia. Ian Dalton panikáril a kvôli tomu sa mu rozhodol obrátiť chrbtom.

No on mal teraz perfektnú príležitosť všetko mu vrátiť. Mal predsa jeho vlastnú dcéru u seba v byte.

Leah sa oprela dlaňami o umývadlo a pozrela na svoj odraz v zrkadle. Oči sa jej leskli a niekoľkokrát zažmurkala, aby sa upokojila.

Jasné. To, že sa dohodli na manželstve a akože sa zasnúbili, neznamenalo, že odteraz s ním bude môcť bývať. Stále spolu nechodili a on ju nemal rád. Vedela, že to tak dopadne. Vedela, že sa veci zo dňa na deň nezmenia. No aj tak tak v kútiku duše dúfala, že po tom všetkom, čo sa stalo, sa Thortonov prístup voči nej zmení.

Bola naivná. Aj po tom všetkom.

Mala by prestať fantazírovať o tom, čo urobí a namiesto toho sa pripraviť na ten najhorší scenár: aj keď sa vezmú, možno ju nikdy nebude ľúbiť.

Potrebovala sa zamestnať a tak sa začala umývať. Jej mysli pomáhalo, keď niečo robila. V ideálnom prípade by šla domov, aby si mohla zaboxovať a dostať von všetku tú energiu a frustráciu, no tentoraz bola vila Daltonovcov zakázané územie.

Keď konečne vyšla z kúpeľne a prezliekla sa do normálnych šiat, Thorton sa jej nepýtal, či je hladná a či si dá raňajky. Bol už nachystaný v chodbe, šálka kávy stála v dreze. Kufor stál znova v chodbe, zbalený a zazipsovaný, akoby sa chystala na dovolenku. Nepáčilo sa jej, že sa jej chce tak rýchlo zbaviť, no zdržala sa komentára. Vedela, že Thorton bol nesmierne háklivý na „vŕtacie" poznámky.