Odmietnutie [The Refusal]

Kapitola 21

Dylan zastal pred dverami bytu Leah a vydýchol. Možno to bolo od neho trúfalé, ale už na tom viac nezáležalo. Sľúbila, že sa vidia na prednáške, no hoci ju tam vyzeral, jej dlhé žiarivé blond vlasy nikde nevidel. Skúsil jej volať na telefón, ale nedvíhala. Zmocnil sa ho zlý pocit, že sa jej niečo stalo.

Keď siahol po kľučke na jej byte a zistil, že dokáže dvere otvoriť, srdce mu spadlo kamsi do žalúdka. Neexistuje, že by sa sem niekto vlámal, alebo áno? Vošiel dnu do jej bytu a zatvoril za sebou dvere. Kľučka cvakla, no kľúče videl na háčiku. Zatvoril dvere zvnútra a keď spoznal na koberci rozkopané jej nízke čižmy, možno to ešte nebolo tak stratené.

Prešiel kuchyňou a počul, že je v izbe, znelo to ako vzlyknutie, no bolo príliš pridusené nato, aby bolo skutočné. Hádam ju snáď niekto... Vbehol do izby, no v jej byte sa nenachádzal žiaden zlodej ani kriminálnik. Zato mal pocit, že sa tam aj napriek tomu prehnalo tornádo.

Vôkol po celej izbe boli rozhádzané vytrhnuté papiere zo skicára. Boli po zemi, po stole, po posteli, skrátka všade. Pozrel na starý tenký koberec a zistil, že stojí na jednom z papierov. Zdvihol ho a prezeral si návrh, ktorý Leah nakreslila. Ešte nikdy poriadne nevidel jej kresby, no mal vyššie očakávania. Všetci tu predsa boli tak talentovaní.

Návrh Leah vyzeral tak troška krkolomne. Hoci postavy na návrhoch boli často kreslené vyššie a štíhlejšie, než by malo byť v norme, jej anatómia ľudskej postavy bola až príliš nereálna. Ale návrh šiat bol na tom ešte horšie.

Postupne si prezrel papiere, na ktoré dovidel a keď zdvihol ďalší neďaleko, našiel pod ním roztrhané návrhy so starým dátumom. Zničila pôvodné a teraz sa snažila navrhnúť nové? Pozrel na ňu, mala na ušiach obrovské slúchadlá a preto ho nepočula. Zrejme jej hučala hudba naplno.

„Leah," oslovil ju.

Nereagovala.

„Leah!"

Trhla sa pri zmienke o svojom mene a zvrtla na stoličke. Na kolenách mala skicár a niečo čmárala ceruzkou. Bok ruky mala totálne čierny.

Zložila si slúchadlá.

„Nebola si na prednáške," pripomenul jej.

„Nemala som náladu," odvetila.

„A tak si namiesto toho radšej ostala kresliť?"

„Čo si myslíš o tých návrhoch?" opýtala sa ho.

Pozrel na papier, ktorý ešte stále držal v ruke. Nechcel jej ublížiť, z jej správania bolo jasné, že bola niečím vyprovokovaná, no jej návrhy neboli dobré. Neboli síce ani najhoršie, ale nevidel v nich dušu. Nemal pocit, že by ju kreslenie niekedy bavilo. Nevidel ju čmárať si nejaké návrhy cez nudnú prednášku, nevidel ju skicovať, keď jej napadla náhla myšlienka. Leah bola z ich sveta a predsa bola úplne odlišná.

„Sú zlé, že?" opýtala sa.

Pokrútil hlavou.

„Nemusíš mi klamať," povedala.

Vytrhla ďalšiu stranu zo skicára a zahodila ju za seba. Vyskočil a schytil letiaci papier. Čakal ďalší návrh, no namiesto toho videl iba nariasené časti látky, previsy a volániky. Vyzerali zvláštne umelo a hranato.

„Čo práve teraz kreslíš?" opýtal sa opatrne.

„Učím sa, ako sa skladá látka," povedala. „Nikdy som to nevedela kresliť a neviem si to predstaviť."

„Jasné, že si to nevieš predstaviť," pristúpil bližšie. „Pokiaľ nemáš fakt parádnu predstavivosť, neexistuje, že to dáš bez predlohy."