Dotyk stratenej

- 24 -

Tamia pomohla Garrettovi, aby sa postavil. Nemienila čakať na sanitku, ktorá stále neprichádzala, hoci ju agenti zavolali už dávno. Zobrala ho k jednému z áut, ktoré tu parkovali, a posadila ho na predné sedadlo. Zozadu vytiahla lekárničku a začala mu ranu ošetrovať.

Roztrhla mu tričko a zistila, že rana nie je vážna. Ale v každom prípade sa o to musela postarať a nie čakať na záchranárov. Ranu mu vydezinfikovala, pričom sa trochu zamračil od bolesti. Potom sa snažila zastaviť krvácanie a ruku mu previazala.

„Si v pohode?" spýtala sa ho, keď spratávala veci do lekárničky.

„Hej," zamrmlal.

„Hlavné je, že sa nestalo nič vážne," usmiala sa, hoci sa na ňu nepozrel.

Tamia sa zadívala na okolie, ktoré bolo plné agentov. Dokonca priviezli aj psy, ktoré boli nepokojné. Prehľadávali celú budovu a snažili sa nájsť niečo užitočné. Po oblohe, ku ktorej práve zdvihla zrak, plávali mračná, ktoré zakrývali slnko. Nevedela, čo očakávať od počasia, tak ako nikto z prítomných nevedel, čo očakávať od nových informácií.

Potom sa pozrela na Garretta. Mal privreté oči a pravidelne dýchal. Po čele mu stekali kvapky potu. Odrazu si uvedomila, že ju vlastne zachránil.

„Garrett?" oslovila ho, pričom na ňu pohliadol. „Ďakujem ti za záchranu. Ktovie čo by sa stalo, keby si tam nebol," povedala. Napadlo jej, že už druhýkrát ju zachránil pred Danielom. Prvýkrát v servise, kedy ju obťažoval. No teraz šlo o veľa – išlo predsa o jej život.

„Ďakovať by som mal ja tebe," prehovoril. Tamia spýtavo nadvihla obočie. „Neošetruješ ma po prvýkrát," podotkol. „A mal by som ďakovať aj za to, že si ma ešte neprizabila za všetky tie veci od nášho prvého stretnutia... Veď vieš, čo mám na mysli."

Prikývla s úškrnom. „Naozaj by sme na to mali zabudnúť," odvetila.

„Súhlasím," riekol. Pootočil sa k nej, aby nemusel otáčať krk a s vážnou tvárou a úprimným hlasom dodal: „Mrzí ma, že som ťa tak zle vnímal. Zistil som, že sa v tebe skrýva viac ako som si myslel," nadýchol sa, akoby chcel niečo dopovedať, ale zavrel ústa.

„Môj názor na teba tiež nebol príliš pozitívny," zasmiala sa. „Som rada, že už okolo seba nebudeme chodiť ako kohúti," venovala mu úsmev a hlboký pohľad. Skúmala jeho oči, ktoré ju už neraz opantali.

„Prišli záchranári," oznámil im Akim, ktorý prešiel okolo rýchlym krokom. A jeden zo záchranárov bol okamžite pri nich a odvádzal Garretta k sanitke.

„Už som ošetrený," namietal a nechcel odísť.

„Slečna, ďakujeme, že ste poskytli prvú pomoc. Zrejme sa vám podarilo zastaviť krvácanie," prekvapene vyriekol približne tridsaťročný muž.

„Je zdravotná sestra," vyhŕkol otrávene Garrett a odtiahol sa od muža. „Tým pádom nie je čo ošetrovať. Všetko má pod kontrolou," falošne sa naňho usmial.

Mladý záchranár sa pozrel na Tamiu, či ranený hovorí pravdu. „Poskytla som prvú pomoc a usudzujem, že to nie je vážny stav, ale pre istotu ho prezrite vy. Možno som na niečo zabudla," povedala záchranárovi a pri pohľade na Garretta sa musela uškrnúť. Nebol jej veru vďačný za tieto slová. Nakoniec neochotne vstal a pobral sa k sanitke.

Tamia si v diaľke všimla Hannu, ktorá sa rozprávala so Stephanie. Obe boli znepokojené, čo značilo, že vedú vážnu diskusiu. Vykročila k nim, akurát keď sa Stephanie vybrala preč. Ako náhle Hanna zbadala Tamiu, podišla k nej a silno ju objala.

„Som rada, že si v poriadku," povedala. „Veľmi som sa bála, že sa ti niečo stane," hovorila roztraseným hlasom, hoci už bolo po všetkom.

„Keby nebolo Garretta, asi by to dopadlo inak," priznala Tamia.