Dotyk stratenej

- 25 -

Nasledujúce dni boli plné polemizovania a konštatovania. Agenti prehľadali budovu, ku ktorej Daniel priviedol Tamiu. Zistili, že pašeráci v priestoroch budovy skladovali drogy. Tie chceli následne previesť na jeden z odľahlých prístavov a poslať do Portugalska, čím by splnili svoje vysnívané ciele.

Za tú dobu agenti prehľadali mnohé prázdne budovy v New Yorku a taktiež všetky prístavy, aby našli nové stopy. Ale po ostatných pašerákoch akoby sa zľahla zem. Agenti boli pripravení vrátiť sa do Seattlu, ale Victora tu stále čosi držalo.

Garrett Foley sedel na posteli a prezeral si fotografie z Floridy. Spomínal na zážitky s priateľmi, na to krásne prostredie, v ktorom vyrastal. Domov mu veľmi chýbal. Túžil po morskom vzduchu, ktorý ho vítal každé ráno. Po vlnách, na ktorých sa vznášal na surfe.

Napriek pekným spomienkam si vo svojej mysli niesol aj tie zlé, bolestnejšie. Preto sa domov vrátiť nechcel. Bol odmietaný rodinou a nakoniec aj známymi, ktorí ho odsudzovali pre jeho pobyt vo väzení. Spravil chybu, za ktorú si odpykal pár rokov. A nepotreboval súdenie svojich blízkych, keď to už dávno spravil sudca.

Preto sa rozhodol odísť. Zbalil si všetky veci a oznámil priateľom, ktorí mu ešte dôverovali, že odchádza. Connor, ako správny kamarát, sa vybral s ním. I jemu sa stalo, že sa mu niektorí otočili chrbtom, ale jeho vždy lepšie prijímali, keďže každý poznal jeho rodinu – milú, ochotnú, dobrosrdečnú.

Práve sa díval na spoločnú fotografiu s Connorom, ako stoja pri mori držiac surfovacie dosky, keď sa na dverách ozvalo klopanie. Dnu vošla Tamia. Pravidelne ho navštevovala, preväzovala obväzy na ramene a pozorovala, ako sa rana hojí.

„Čo to máš?" opýtala sa pri pohľade na fotografie v jeho rukách.

„Fotky z Floridy," povedal a uložil ich do krabice.

„Môžem si pozrieť?" usmiala sa. Opäť ich vybral z krabice a podal jej ich. Bolo tam veľa zaujímavých fotografií, na ktorých nebol len Garrett, ale aj Connor. Iných ľudí však nepoznala. No fotky na ňu pôsobili dobrým dojmom – všetci spolu vyzerali tak šťastne.

„Toto si ty?" spýtala sa neveriaco, keď zazrela Garretta mladšieho aspoň o desať rokov. Na jej otázku iba prikývol. „Vážne? Koľko tam máš rokov?"

„Neviem, asi sedemnásť," mykol plecami. „Prečo sa pýtaš?"

„Vyzeráš tu inak, poriadne inak. Celkom fešák," dodala s úsmevom.

„Tvrdíš, že už nie som fešák?" nadvihol obočie s úškrnom.

Tá otázka ju zaskočila. „Nie, teda..." reagovala rýchlo a nepremyslene. „Však aj teraz si," odvetila na rovinu a cítila, ako jej na tvári stúpa červeň. On sa pritom schuti zasmial. „No, tak prišla som sa pozrieť na rameno," riekla, keď sa začala cítiť trápne.

Garrett si stiahol dolu tričko, čo Tamiu znovu voviedlo do pomykova, ale snažila sa spamätať. Uvedomila si, že je tu ako zdravotná sestra a to jej pomohlo. Obväz dala opatrne dolu a skonštatovala, že rana sa hojí dobre a čoskoro bude mať rameno v poriadku. Ranu obviazala novým obväzom a keď skončila, usmiala sa a podala mu tričko, aby sa konečne obliekol.

„Stretneme sa večer v spoločenskej?" opýtal sa, keď už stála pri dverách. Každý večer sa agenti stretávali v spoločenskej miestnosti, aby sa porozprávali a prišli na iné myšlienky.

„Ešte neviem," odpovedala. „Mám tréning so Stephanie a podľa toho sa uvidí."

„Ste si nejako padli do oka," podotkol.

Tamia v poslednej dobe trávila svoj voľný čas aj so Stephanie, s ktorou si odrazu veľmi dobre rozumeli. Niekedy si dávali spoločné tréningy navyše, inokedy prišli do jedálne vysmiate a po večeroch spolu s Hannou diskutovali o rôznorodých témach.