Ruggarol {SK} ✔️

Kapitola 5

"Som doma!" zakričím ale odpovede sa nedočkám. Mamka je asi ešte v práci. Vyzujem sa a pomalými krokmi sa presúvam do mojej izby. Zložim si tašku a sadnem si na posteľ. Otvorím môj notebook, ktorý som tam mala položený a pozriem čo je nové na sociálnych sieťach. Prvé si odkliknem Fb kde si nájdem niekoľko upozornení a 2 žiadosti o priateľstvo. Ruggero Pasquarelli a Chiara Parravicini. Hmm tie priezviská sú nejaké podobné. Chiare žiadosť prijímem a u Ruggerovi sa zastavím. Mám mu to prijať alebo nie? Z môjho rozmýšľania ma zobudí cinknutie správy od Chiari.
"Ahoj Karol. Tu máš adresu kde sa nachádza Roler. Už ťa očakávam a nezabudni aj tie texty piesni. Spolu niečo vyberieme."
Hneď ako dočítam správu zatvorím notebook a spod mojej postele vytiahnem bielu krabicu. Mám tu rôzne fotky z Mexika, mušle, ktoré sme s ockom zbierali pri mori v Cancúne. Texty piesni, ktoré tu mám schované. A môj náhrdelník, ktorý mi ocko daroval keď sa s nami lúčil. Stále si pamätám jeho slová, ktoré mi povedal.
"Tento náhrdelník slnka a mesiaca znázorňuje naše puto, ktoré medzi nami vzniklo keď som videl tvoju malú tvaričku prvý krát. Vtedy som sa znova zamiloval. A toto si nechaj ako pamiatku na mňa keď tu nebudem. Nikdy na teba nezabudnem. Stále ťa milujem a nikdy neprestanem na to nezabudni." boli jeho slová na, ktoré nezabudnem stále ho mám rada aj keď nás opustil no stále je to môj ocko. Z krabice zoberiem texty a náhrdelník, ktorý si následne zapnem na krku. Odložím krabicu a idem dole do kuchyne kde napíšem mamke list že idem von a vrátim sa asi až večer. Obujem sa, zamknem dom a podľa adresy, ktorú mi dala Chiara idem do Rolleru.

~~~

Stojím pred veľkou budovou s veľkým nápisom "Roller" otvorím dvere a vstúpim do veľkej miestnosti s pódiom na ľavej strane a na pravej sú stoly a stoličky kde sedí pár ľudí. Medzi nimi nájdem Chiaru, ktorá na mňa máva aby som šla za ňou. Tak aj urobím.
"Ahoj tak čo máš tie texty?" opýta sa ma.
"Áno mám. Tu sú." usmejem sa na ňu a sadnem si vedľa nej na stoličku.
"Alas, Música en ti, La vida es un sueño... Wau veľmi pekné piesne. Máš fakt talent." usmeje sa na mňa Chiara.
"Ďakujem." usmejem sa na ňu.
"Nechcela by si spievať na dnešnom opene?" opýta sa.
"Open?"
"Dnešná spevácka súťaž kde môže spievať každý. Máš veľmi pekné pesničky určite by si tam mala ísť." usmeje sa.
"No vieš mám trému pred všetkými tými ľudmi. Nikdy som nespievala na verejnosti."
"Ale nemusíš sa báť. Ja som mala tiež na začiatku trému ale keď som sa poddala piesni myslela som len na ňu a nič iné ma nezaujímalo. Ak chceš môžme ísť do šatne a možeš mi zaspievať kúsok napríklad z Alas?" usmiala sa na mňa.
"Ok môžme." usmejem sa tiež a spolu ideme do šatne.
"Môžeš začať." povzbudivo sa na mňa pozrie Chiara a ja začnem spievať.

"Estoy cerca de alcanzar mi cielo
desafiando la gravedad
nada puede detener este sueño
que es tan real

Se que no existe el miedo
si no dejo de intentar
la emoción que me mueve
es la fuerza de un huracán"

"Wau. Máš strašne krásny hlas, určite tam musíš ísť. Bolo to niečo úžasné." pozrie na mňa Chiara no neviem či to myslí vážne alebo to povedala náročky.
"Myslíš to vážne?" opýtam sa jej.
"Nikdy som nič vážnejšie nemyslela." povie.
"Ach, ale stále mám strach. Bojím sa ako budú ľudia reagovať." poviem smutne.
"Predstav si že si tam sama nikto iný len ty. Ako keby si bola doma pred zrkadlom. Spievaš ty sama. Len ty a hudba nikto viac." povie Chiara a jemne mi stiskne ruku.
"Len ja a hudba nikto viac." usmejem sa na Chiaru a objímem ju.
"Ale to je začo?" zasmeje sa.
"Za to že si ma sem priviedla a že si mojou morálnou podporou." zasmejem sa tiež.
"Neboj budem tu vždy pre teba." usmeje sa a ešte raz ma objíme.
"Ale teraz už musíme ísť. Musím ísť ešte za Tamarou aby ťa mohla prihlásiť na open." povie rýchlo.
"Kto je Tamara?" opýtam sa.
"Vedúca Roleru. No poď za chvíľu to začína aby sme to stihli." usmeje sa Chiara, chytí ma za ruku a spoločne ideme za Tamarou.

Ahojte!
Dúfam že sa vám časť páčila môžte mi do komentárov napísať vaše názory na príbeh. Budem veľmi rada :)
Kristin ♥️