Ruggarol {SK} ✔️

Kapitola 10

"Karol stoj!" znovu zakričí ale to už nestihnem pokračovať ďalej, pretože ma chytí za zápastie a otočí ku sebe. Stojíme pred sebou vo veľmi tesnej blízkosti. Cítim ako rýchlo jeho srdce bije.
"Karol prosím všetko je to len nahrané nič z toho čo povedala není pravda." pozrie na mňa a stále nespúšťa ruku z môjho zápastia.
"Tak ako mi to chceš potom vysvetliť?"
Pozriem mu hlboko do očí kde vidím lútosť. Je mu to ľúto... Alebo to len hrá? "Počula som všetko." povedala som z nahnevaným tónom.
"Ale toto určite nie. Milujem ťa Karol Sevilla." Nemo na neho hladím. Stratila som všetky slová. Na nič nečaká. Zohne sa ku mne chytí ma za moje červené líce a jemne priloží pery na tie moje. Ako sa to píše v knihách? Keď vás niekto pobozká cítite sa ako keby vám vám v bruchu poletovalo niekoľko motýlov? Ja sa teraz cítim ako keby mi tam poletoval celý roj. Neviem či robím správne a či to budem neskôr ľutovať. Teraz mi to je úplne jedno. Sme tu len my dvaja. Chcem aby táto chvíľa nikdy neskončila. No po chvíli z nedostatku kyslíka sa odtiahnem. Cítim ako sa moje líca sčervenali ešte viac. Pozeráme si hlboko do očí a po chvíli sa Ruggero spamätá z tranzu.
"Prosím Karol ver mi. Nikdy by som si s Cande nezačal. A určite nikdy by som sa s ňou neodsťahoval do Londýna ani keby by bola posledná žena na tejto planéte. Milujem len teba a tak to aj ostane. Nikto nemá v mojom srdci najväčšie miesto, pretože ty si si ho poctivo ukradla keď som ťa prvý krát uvidel. Stál som na schodoch a ty si si prezerala mapu školy. To ako som do teba narazil som urobil schválne aby si si ma všimla a doteraz toho neľutujem. Bola to tá najlepšia vec akú som za svoj život mohol spraviť." chytil ma za ruku a úprimne sa na mňa usmial. Nebol to ten jeho typický úškrn. Bol to ten najúprimnejší úsmev aký som kedy videla. Úsmev som mu opätovala a objala som ho okolo trupu. Objatie mi opätoval. Takto v objatí sme stáli niekoľko minút no potom som konečne vyslovila tie slová, ktoré mi už dlho stáli na jazyku.
"Taktiež ťa milujem." cítila som ako mu srdce začalo biť ešte rýchlejšie. Sama pre seba som sa pousmiala. Odtiahla som sa od neho a videla na jeho tvári úsmev, ktorý ma donútil usmiať sa ešte viac.
"Karol dovolíš mi aby som ťa mohol držať za ruku kedy sa mi len zachce. Byť s tebou každý deň a užívať si tieto krásne chvíle a chvíle, ktoré ešte len prídu na, ktoré budeme spomínať dúfam že len v dobrom. A aby som nezabudol." odmlčí sa. "Byť tu tvoj doprovod do školy a domov každý jeden deň?" zasmeje sa.
"Hmm, áno." zasmejem sa a znova ho objímem. Práve sa cítim ako ten najšťastnejší človek na celej zemi. Byť v objatí človeka, ktorého milujete z celého srdca je tá najlepšia cena, ktorú som mohla dostať.

Ahojte
Dúfam že sa vám dnešná časť páčila. Už mám pripravených posledných pár častí z tejto knížky tak dúfam že sa budú páčiť.
Kristin ♥️