Ruggarol {SK} ✔️

Kapitola 9

"Máš nejaké plány na dnes ?" spýtala sa ma Chiara.
"Pravdepodobne nič." poviem a ďalej si kreslím rôzne obrazce do môjho zošita.
"Nešla by si dnes do Rolleru? Bude ďalšia súťaž mohla by si sa prihlasiť." pozriem sa na ňu a na tvári jej pohráva malý úsmev.
"Nemám náladu na spievanie. Ale rada si vypočujem ostatných." usmejem sa na ňu.
"Ok, tak po škole ťa čakám v Rolleru." otočí sa na učiteľku a pozorne ju počúva, zatiaľ čo ja blúdim v mojich myšlienkach.

~~~

"Už som si myslel že si na mňa zabudla." objaví sa pri mojom uchu ten mne dobre známy hlas.
"Chcela som, ale to by som ti až moc chýbala." zasmejem sa a lepšie sa usadím na lavičke. Sadne si vedľa mňa a uprene na mňa hladí.
"Čo tak pozeráš na mňa?" usmejem sa.
"Nič len som sa zamyslel." povie a pozrie sa do zeme. "Čo dneska robíš?" povie a pozrie sa na mňa.
"Dneska už mám nejaké plány s Chiarou." poviem.
"Hmm nevadí mal som pre teba niečo prichystané tak možno nabudúce už moje pozvanie neodmietneš." uškrnie sa.
"Podľa toho aké." zasmejem sa.
"To bude prekvapenie." usmeje sa.
"Už idem do triedy." poviem a postavím sa z lavičky.
"Nezabudni na moje pozvanie." povie a výstražne vystrčí prst.
"A aké?" spýtam sa nechápavo.
"Na to prekvapenie." uškrnie sa.
"Ak budem mať čas." zasmejem sa a otočím sa na odchod keď za sebou počujem ešte "na mňa si nájde čas každý." len si pobzdychnem a vchádzam do školy.

~~~

"Poď už to za chvíľu začne." povie Chiara a ťahá ma ku voľnému stolu pred pódiom kde za chvíľu začne súťaž spevákov. Usadíme sa a Tamara začne hovoriť uvítacie slová. Prvý vystúpi Michael, ktorý vystupoval aj na predošlom vystúpení. Ďalšia pokračuje Valentina, potom Ana. Všetci boli veľmi dobrý. Chvíľku je prestávka dokým sa pripraví posledný vystupujúci. Každý netrpezlivo čaká. Zrazu sa spoza závesou zjaví Ruggero s gitarou v ruke. Prezrie si publikum a keď jeho oči zastavia na mne usmeje sa na mňa. Postaví sa ku mikrofónu a
"Túto pesničku by som rád venoval jednej osobe, ktorá pre mňa znamená veľa." Pozrel sa na mňa a usmial sa. Hneď som vedela že je venovaná mne. Práve sa musím červenať asi až za ušami. Jeho prsty pomaly začnú kĺzať po strunách gitary a zaznú prvé tóny pesničky. Pozorne počúvam všetky jeho slová. Jeho hlas sa rozoznieva po celej miestnosti. Po chvílke do mňa Chiara jemne drgne.
"Niekto sa nám tu zamiloval." uškrnie sa Chiara. Pretočím očami.
"Ale veď to je len obyčajná pesnička nič viac." poviem a nervózne si začnem šúchať ruky o seba.
"Obyčajná? No ten text hovorí niečo iné." zasmeje sa.
"Neriešme to už prosím." pozriem sa na ňu psími očami.
"Dobre ale musíš mi povedať všetky detaily." uškrnie sa a ďalej pozoruje Ruggera. Musím povedať má naozaj krásny hlas ale vážne pre mňa zložil pesničku? Stále mi to nejde do hlavy. Nikdy by som ani len nepomyslela že Ruggero môže mať city. Vždy som ho videla len ako toho najobľúbenejšieho chalana no asi som sa zmýlila. Nepoznám ho dlho no vidím že sa zmenil ale je to kvôli mne? Z môjho rozmýšľania ma zobudí hlasné tlieskanie ľudí samozrejme že medzi nimi nechýbam ani ja. Zoberie svoju gitaru a zalezie za závesy. Ani sa nenazdám a predomnou sa rúti Ruggero za mnou.
"Ja už teda pôjdem a nezabudni na našu dohodu." zasmeje sa Chiara a na rozlúčku ma objíme. Len si povzdychnem.
"Čo ten výraz? Nepáčilo sa ti to?" uškrnie sa Ruggero a sadne si vedľa mňa na stoličku.
"Nie, len s Chiarou som niečo riešila. Ale musím povedať bolo to úžasné nečakala som že vieš spievať." poviem a usmejem sa na neho.
"Veľa vecí o mne ešte nevieš." uškrnie sa. "Som rád že sa ti páčilo a..." nestihol dopovedať pretože nás vyrušila Cande.
"Ruggero bol si úžasný. Tá pesnička čo si napísal pre mňa bola taktiež úžasná." falošne sa na mňa usmiala a chytila ho za rameno po čom ho jemne pošúchala.
"Nie.." chcel dopovedať no zase ho vyrušila tým svojim slizkým hlasom.
"Krásne si ju zaspieval. Som rada že týmto si dal súhlas že sa spolu presťahujeme do Londýna." viac sa ku nemu pritúlila. Skoro mi padla sánka. Už som viac nemohla počúvať tieto kecy. On sa chce presťahovať s ňou do Londýna? Veď mi hovoril že ju neznáša a že všetko to je hrané. No asi som sa zmýlila. Prečo som mu verila? Prečo som taká hlúpa? Pri mojich myšlienkach sa mi nahrnuli slzy do očí. Nemohla som sa ďalej na nich pozerať. Rýchlo som utekala k východu otvorila som dvere a nechala slzám volný priebeh. Nemôžem plakať pre neho nie. Rýchlo si utriem slzy a poberiem sa domov. No v tom započujem za mnou hlas, ktorý veľmi dobre poznám.
"Karol počkaj!" zakričí a to ma donutí zrýchliť krok. Nebudem mu veriť už mu neverím...

Ahojte
Dúfam že sa vám časť páčila. Ospravedlňujem sa že včera nevišla časť len som nemala čas. Ak sa mi podarí možno víde dnes ešte jedna časť ale nič nezaručujem. 😉
Už sa nám to nejako medzi nimi komplikuje. No čo myslíte že mu odpustí?
Kristin ♥️