Ruggarol {SK} ✔️

Kapitola 12

"Ouu to je jak z nejakého romatického filmu." rozplývala sa Chiara nad mojou historkou ako sme sa dali s Ruggerom dokopy.
"Ja viem stále tomu nemôžem uveriť." usmiala som sa.
"Som zvedavá aké slová ti povie keď si ťa bude brať." uškrnula sa.
"Na to ani nemysli. Na to máme ešte veľa času." pokrútila som hlavou. Už len pri tej myšlienke, že by si ma Ruggero chcel zobrať sa mi chcelo smiať.
"Čo ty vieš? Je to veľmi nepredvídateľný chalan. Nikdy nevieš čím ťa prekvapí zajtra." zasmiala sa.
"Dobre radšej zmeňme tému. A čo ty a tvoj milostný život? Už dlhšie som si všimla že si nejaká zamlknutá je v tom nejaký chalan?" uškrnula som sa na čo sa Chiara začervenala.
"Noo zatiaľ sme len kamaráti nič viac." povedala po tichu a začala sa nervózne hrať s prstami.
"Zatiaľ. A kto to teda je nenaťahuj ma toľko." zasmejem sa a jemne ju drgnem do ramena, aby som upútala jej pozornosť.
"Je to Jorge." začervená sa ešte viac ako predtým.
"Jorge? Ten Jorge za, ktorým sa otočí každé dievča, keď čo len prejde okolo nej? Tak to si teda vybrala dobre." zasmejem sa a objímem ju okolo ramien.
"Crrrn" zazvoni na poslednú hodinu.
"Zvoní tak ja už pôjdem." poviem Chiare.
"Mám ťa čakať pred školou?" opýta sa.
"Odpoveď už určite poznáš. Pôjdem s Ruggerom." zasmejem sa a na rozlúčku jej zakývam.

***

Konečne zazvonilo a ja môžem ísť domov a prespať celý víkend ako je u mňa často zvykom. Zoberiem svoju tašku a mierim rovno ku východu zo školy. S pár študentami sa pozdravým a keď sa dostanem von z toho davu ľudí v dialke zahliadnem Ruggera stojaceho pri bráne školy ako na mňa kýva, aby som išla za ním. Tak aj urobím a o malú chvíľu môžem konečne po dlhom dni strávenom v škole cítiť Ruggerove pery na tých mojich. Usmejem sa na neho a spolu ruka v ruke opúšťame pozemok školy.

"Ruggero práve sme prešli môj dom." zasmejem sa a chcem sa otočiť no Ruggero ma zastaví.
"Viem, len chcem ti ukázať jedno miesto. Myslím si že sa ti bude páčiť." usmeje sa na mňa a potiahne ma za ruku aby sme pokračovali v ceste.
"Ach, no dobre teda." usmejem sa na neho a ideme ďalej.

"Zavri oči." prikáže mi Ruggero.
"Nie, bojím s že spadnem, už je aj tak veľká tma." poviem a rukami sa objímem.
"Neboj, budem ťa viesť." povzbudivo sa na mňa usmeje. Len si povzdychnem a ruky si priložím na oči. Chytí ma za ramená a pomaly sa posúvame dopredu. Po chvíli zastavíme.
"Môžeš sa pozrieť." povie. Chytí moje ruky a pomaly ich dáva dole.
"Páni...."

Ahojte dúfam že sa vám časť páčila. Viem že som to stopla v tom najlepšiom no inak to nešlo. 😀😉
Kristin ♥️