"Cande.." povedal Ruggero potichu že som ho skoro ani nepočula. Nechápavo som sa pozrela na Ruggera, ktorý nemal moc veľkú radosť že ju vidí. Moja zvedavosť sa musela obzrieť kto to dievča, ktoré nás vyrušilo je.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vysoká čiernovláska, ktorá ma doslova zabíja pohľadom. "Čo tu robíš s touto tu? Práve som chcela ísť za tebou aby sme si to vyriešili a ty už si za mňa nájdeš náhradu?" povie nazúrene až z nej doslova srší zlosť. "Cande už som ti povedal že medzi nami nič není ani nebude je to tvoj problém že to nevieš pochopiť." pozrie na ňu. "Prosím Ruggero to tu vážne budeš strácať čas s ňou ako so mnou?" povie až zúfalo. Ako by chcela na seba upútať pozornosť že jej to je až moc ľúto. "Áno, pretože Cande ja k tebe nič necítim tak to už prosím pochop." povie Ruggero vyšším hlasom. "Ako myslíš, ale ja to takto nenechám." povie a pri tom sa mi celý čas pozerá do očí. Až mi z toho naskočí husia koža. Pozrie sa posledný krát aj na Ruggera a odkráča preč. Chvíľu sedíme v tichu. Vstrebávam informácie o tom čo sa práve stalo. "Ruggero kto to bol?" pozriem sa na Ruggera, ktorý je zamestananý trhaním trávy zo zeme. "Môj otec je podnikateľ a pracuje s jednou pani, ktorá má dcéru Cande. Presne tú Cande, ktorá tu teraz bola. Otec chce aby sme sa dali do kopy pretože nám to vraj veľmi pristane a oni by z toho mali veľký zisk. Je to celé len o jeho praci. Pomaly každý druhý deň sú u nás pretože niečo vyjednávajú a pritom "nenápadne" vždy príde aj Cande, ktorá sa ma snaží nahovoriť aby sme boli spolu." povie smutne a celý čas trhá trávu zo zeme. "To mi je ľúto." poviem a jemne ho pohľadím po ramene. "Koľko je hodín?" spýtam sa. "Bude pol piatej." odpovie a pozrie na mňa. "Už asi pôjdem. Ďakujem bolo mi s tebou fajn." usmejem sa na neho a postavím sa z deky. "Mne tiež dúfam že si to ešte zopakujeme." usmeje sa na mňa. "Možno niekedy." poviem a na rozlúčku mu zakývam. Celú cestu mi ide po rozume Cande a jen slová "Ako myslíš, ale ja to takto nenechám." neviem čo od nej môžem čakať nepoznám ju a mám z nej strach. Ďalej to už neriešim a spokojne kráčam domov.
~~~
Stojím pred mojou skrínkou a hľadám učebnicu biológie, ktorú hľadám už asi päť minút. Zrazu sa pri mojej hlave objaví niekoho ruka, ktorej sa zlaknem. Chytím sa za srdce a pozriem na toho kto mi skoro spôsobil infarkt. Ruggero v celej svojej kráse sa na mňa uškrňa a vidieť že sa na mne dobre zabáva. "Si normálny? Skoro som zinfarktovala." zasmejem sa. "Prepáč nabudúce budem nosiť zo sebou alarm aby si počula že idem za tebou." zasmeje sa a pozrie do mojej skrínky v ktorej mám strašný bordel. Musím si ju upratať no komu sa chce? Mne rozhodne nie. "Hľadáš niečo? Už dlhšie ťa pozorujem a vidieť že si stratená." uškrnie sa. "Rada by som našla moju učebnicu Biológie v tomto bordeli." zasmejem sa. "Ukáž, skúsim moje hľadacie schopnosti." odsuniem sa od skrínky aby sa tam mohol dostať. Po pár sekundách drží v rukách moju učebnicu. "Nech sa páči." usmeje sa na mňa a podá mi ju. "Ako to že máš lepší prehlad v mojej skrínke ako ja sama?" zamknem skrínku kľúčom a pozriem sa na neho. "Hmm nejak už to tu mám preštudované." oprie sa o ďalšiu skrínku a uprene na mňa hladí. Skenuje ma pohľadom. Cítim ako sa mi začnú červenať líca. Rýchlo odvrátim pohľad a pozriem sa do zeme. Našťastie začne zvoniť čo zaručí že môžem ísť do svojej triedy. "Tak cez prestávku ťa čakám vonku." usmeje sa na mňa a odkráča preč. Usmejem sa čo už on nevidí. Ach čo ten chalan so mnou robí...
Ahojte ❤️ Dúfam že sa vám dnešná časť páčila. Plánujem tento príbeh dopísať do takých 15 častí. Viem že to není veľa no nechcem to zbytočne naťahovať. Určite tu bude ešte pár zápletok na, ktoré sa môžete tešiť. 😉 Kristin ♥️
