Kapitola 11

188 13 2
                                    

Unavene som spadla na posteľ. Pošúchala som si oči a len tak z ničoho nič som sa usmiala. Dnešný deň už nemohol byť lepší. S Ruggerom sme oficiálne spolu a ja sa cítim ako najšťastnejší človek na tejto planéte. Ako sme sa objímali som si povedala že by som mohla už ísť domov. Ruggero bol až tak veľmi ochotný že ma odprevadil až pred dom. Lúčili sme sa asi tak pol hodinu, pretože ani jednému z nás sa nechcelo ísť domov. Po dlhom presviedčaní sme sa konečne  rozlúčili a každý išli svojou cestou. Mamka po mne divne zazerala asi nás s Ruggerom videla no neriešila to za čo som veľmi rada. Z mojich myšlienok ma zobudil môj mobil, ktorý mi zavibroval vo vrecku. Vytiahla som ho z vrecka riflí a na displeji mi svietila správa od Ruggera.

"Zajtra ťa čakám pred domom, tak na mňa nezabudni. Milujem ťa ♥️"
R

Pri tej správe som sa musela usmiať ešte viac. Odložila som mobil na nočný stolík a neochotne sa postavila z postele. Prezliekla som sa do pyžama a umyla si zuby. S dobrým pocitom som si lahla do postele a o chvíľu som snívala svoj desiaty sen.

***

Ráno som sa zobudila na nepríjemný zvuk budíka, ktorý z celého srdca neznášam. S veľkou nechuťou som vstala z postele a vybrala sa do kúpelne kde som si urobila moju rannú hygienu a ďalej už všetci poznáme. Prešla som ku skrini kde som si vytvorila rýchly outfit.

Keď som sa pozrela na hodiny všimla som si že Ruggero už stojí dávno vonku

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Keď som sa pozrela na hodiny všimla som si že Ruggero už stojí dávno vonku. Zobrala som batoh a utekala som po schodoch že som to skoro neubrzdila. Dostavila som sa do haly kde som sa obula, pozdravila som mamku. Na jej odpoveď som ani nečakala a rýchlo otvorila dvere. V celej svojej kráse ma už Ruggero netrpezlivo čakal.
"Prepáč že meškám, lebo..." nestihla som dopovedať, pretože ma umlčal svojimi perami.
"To nevadí hlavne že si tu." usmial sa na mňa a chytil ma za ruku a následne preplietol naše prsty. Úsmev som mu opätovala a konečne sme mohli ísť do školy.

***

"Vidím dobre?" opýta sa Chiara. Rukami si pošúcha oči a niekoľko krát zamrká. Prekvapene na nás s Ruggerom hľadí. Ruggero sa len uchechtne a ja musím práve vyzerať ako paradajka.
"Tak ja idem." povie Ruggero po chvili čo Chiara na nás hľadí ako na zjavenie. Pobozká ma na líce a odíde za chalanmi stojacími na parkovisku pred školou.
"Asi tu o niečom neviem." povie Chiara a uškrnie sa.
"Noo... Asi ti mohlo dojsť že..." nestihnem dopovedať, pretože tento krát ma vyruší pre zmenu Chiara.
"Že ste spolu?" zasmeje sa Chiara.
"Áno." zahanbene poviem. Chiara zapiští čo sa za nami otočí niekoľko hláv no ďalej nás neriešia. Chiara ma uväzní vo svojom objatí že nedokážem dýchať.
"Ach gratulujem." zakričí.
"Ďakujem ale nekrič toľko chcem ešte počuť." zasmejem sa a konečne mi dovolí sa nadýchnuť.
"A teraz chcem počuť úplne všetky detaily." vystrčí výhražne prst.
"Ach čo som mohla len čakať." zasmejem sa a spoločne vstúpime do školy.

Ahojte
Dúfam že sa vám časť páčila. Chcela by som vám taktiež poďakovať za 200+ videní som za to neskutočne rada a za úžasné komentáre pri minulej časti. Ste užasní 🙏💕
Kristin ♥️

Ruggarol {SK} ✔️Where stories live. Discover now