Malec (smrť Magnusa). Láska sa Nevzdá Len Tak

KAPITOLA 6

Magnus prišiel som po teba

,,Ne..nemal si sem chodiť on nikdy nechcel ...." Nestačil mu dych , tak veľmi bol slabí, zranený. ,, Čože? Magnus, láska.."
,,Dve hodiny vám plynú.....od teraz. Využite ich na noozaj kvalitnú rozlúčku. Viackrát sa už neuvidíte! A o to sa postarám!" Ašmodaj daj nám na chvíľu pokoj. Už som myslel že bude naozaj všetko komentovať.(neviem nejak sa mi to tu hodí 😊).

Boli sme s Magnusom v nejakej miestnosti. Jediné čo tu bolo sú dve stoličky a mali okrúhly stolík zo zvláštneho až čierneho skla. Spolu s Magnusom sme si sadli. Nič nevravel. No jeho výraz vydal aj za tisíce slov. Nachcel aby som tu ostal.
,, Magnus," prvýkrát po pár minútach som prehovoril, ,,ja viem čo si myslíš, ale ja to musím urobiť." Nedokázal som sa udržať. Vyskočil som na rovné nohy a zo slzami v očiach som sa Magnusovi zavesil okol krku. Objal ma. Objal ma tak silno až som myslel že si ma chce schovať pod kožu.
,, Alexander, nedokážem si predstaviť že toto všetko robíš pre mna. Veď ja...ja už som bol mŕtvy. Mal si na mňa zabudnúť. Už je to predsa dlhá doba.  Láska prosím. Nerob to, ja..ja sa s tím dokážem vyrovnať. Ja už som v podsvetí dlho. Pre teba to bude utrpenie. Alexander, ja ťa tam nepustím."
,, Magnus, ja to robímen preto aby si bolesť znova šťastný. Ty si si smrť nezaslúžil. Niekoho si nájdeš. Znova budeš šťastný. Magnus, tvoje šťastie je pre mňa to najdôležitejšie." Bola to pravda. Smrť pre mňa nič neznamená. Hlavný jae Magnus.
,, Alexander, bez teba nemôžem žiť šťastne. Milujem ťa. Prosím, prosím. Nerob to,  uvidíš my...." Už som ti nevydržal. Musel som spojiť naše pery. Chutil rovnako. Rovnako ako predtým. Nikdy som nepotreboval nič viac než jeho pery na mojich. Bozky mi oplácal viac než horlivo. Po chvíli si jeho jazyk začal predierať cestu k môjmu. Samozrejme som mu to ulahcil,
no dochádzal mi dych. Už sme sa iba opierali čelom jeden o druhého.

Ok dvoch hodinách dychtiveho bozkávania (museli sme dohnať čas ktorý nám bol Magnusovu smrťou odopretý) sme sa museli definitívne rozlúčiť. Samozrejme to nešlo bez slz a slov náreku.
,,No dobre hrdličky. Čas sa rozlúčiť. Navždy. .... Ale no tak Magnus, vzchop sa."
Nevenoval som mu pozornosť. Jediné čo ma zaujímalo je Magnusova tvár. Chcel som si zapamätať každý detail, presný odtieň farby jeho očí, každý kúsok tej dokonalosti.
,, Magnus milujem ťa. Si moje jediné šťastie. Keď som ťa stratil.....bol som iba telo bez duše a srdca, pretože to odišlo spolu s tebou. Preto robím toto. Ty musíš niekde na svete žiť. Ty musíš...." Pobozkal ma. So všetkými pocitmi. ,,Ja nájdem spôsob ako byť s tebou." Ašmodaj si hlasno vzdychol.

Už som videl iba tmu. Nič len tmu.
Všetko som však počul. Počul som nárek zatratených duší, rev démonov ktorí sa nimi kŕmili. Počul som svoj vlastný hlas ako kričí Magnusove meno. Stále a dookola.
Po chvíli som si uvedomil že ležím na zemi.

Skúšal som otvoriť oči, no nič sa tým nezmenilo.
Jediné na čo som myslel bol Magnus. Nechcelo sa mi ani pozastaviť nad myšlienkou, že už ho neuvidím.

Magnus POV:
ALEXANDER. On sa pre mňa obetoval. On....aj tak dlho po mojej smrti...má stále miloval. Nechcel som o neho prísť. Nechcel som žiť bez neho. Bez môjho anjela. Bez svetla môjho života.
Nič už mi ho však nevráti. Už ho nikdy neuvidím.

______________________
Asi tak

Neverím že to niekto číta.
Dajte vedieť do komentárov váš názor.
Gramatika....to radšej neriešte 😐

Kajin 😉