KAPITOLA 1

334 16 0
                                    

(Alec):

Dnes je to presne rok. Rok od Magnusovej smrti. Izzy a Jace sa  má snažia povzbudiť, vraj to časom bude lepšie, a ja viem že to myslia dobre ale nechápu to. Magnus bol môj život, moja láska a spriaznená duša. Život bez neho nieje ani život. Len som tak stál v byte a spomínal.

1.flashback:
,, Dobré ránko láska" zamumlal som do Magnusovej nahej hrude. ,, Dobré ránko aj tebe" odpovedal. ,, Láska, koľko je hodín? Dnes má čakajú dvaja klienti až z grécka. Chcú vyvolať menšieho démona. Vraj ide o nejaké obchody. Nečakaj na mňa s večerou, budem..." ,,Hej, to si vážne myslíš že sa kľudne najem a pôjdem do postele bez toho aby som na teba počkal? Musím vedieť že si v poriadku, že sa ti nič nestalo! Počkám na teba a potom si dáme horúci kúpeľ, SPOLOČNÝ." Nakázal som. Magnus sa pousmial, ,,Ach Alexander, ako ja ťa len milujem. No dobre ale teraz vstávaj." Nechcelo sa mi ale Jace chce trénovať tak sme sa obliekli (trvalo to dlhšie, Magnus mal pocit že mu moje pery nevenujú dostatočnú pozornosť) a vyrazili sme. Deň prebiehal normálne, ale už po hodine  mi Magnus neuveriteľne chýbal. Keď som konečne prišiel domov niečo nebolo v poriadku. Vchodové dvere boli pootvorené. Volal som Magnusove meno ale nikto sa neozval. Keď som prišiel do obývačky uvidela som to.
Magnus, celý od krvi, ležal pod zlámanou policou s knihami.V hrudi mal obrovskú dieru. Nemohol som dýchať. Nohy sa mi podlomili. Z úst mi vychádzal nárek a plač. Toto sa nemohlo stať. Toto nieje pravda. Bolesť bola neznesiteľná. Po chvíli som sa pohol. Kľakol som si k mojej mŕtvej láske vzal som jeho telo do náručia a plakal. Nič už nebolo dôležité. Nič nedávalo zmysel. Necítil som nič viac než bolesť. Predstava že už Magnusa neuvidím, nepobozkám, nepoviem mu že ho milujem bola neznesiteľná. Netuším ako dlho som tam bol. Pamätám sa ako na Izzy a Jace našli a ťahali preč od tela môjho Magnusa. Od mojej jedinej lásky.

2.flashback: pohreb
Dnes je deň pohrebu. Sú to dva dni od toho incidentu a stále mi to pripadá ako nočná mora z ktorej sa nie a nie zobudiť. Na pohrebe som spoznal viacerých ľudí, bol tam Rafael, Catarina, Ragnor asi zo tridsať ďalších čarodejov a zopár upírov ktorých som nepoznal, celá moja rodina Clary, Simon, Luke a Maia. Každý sa pri mne zastavil. Bol čas na moju smútočnú reč. Postavil som sa pred smútiacich ľudí a s plačom som začal hovoriť. ,,Magnus B..." Nedokázal som jeho meno ani vysloviť. Príšerne ma to bolelo. Jace to pochopil a vzal ma odtiaľ. Miesto mňa sa k ľuďom prihovorila Catarina. Uvedomoval som si že je koniec. Magnusa pochovajú a mne zostanú iba spomienky. Spomienky na toho najlepšieho a najúžasnejšieho muža aký sa kedy narodil. Na Magnusa Banea- Najvyššieho Čarodeja Môjho Srdca.

                koniec flashbackov.

Neviem ako dlho som sa pozeral von z okna. Čas už som dávno nevnímal. Rozhodol som sa ísť k jeho hrobu, tak ako každý deň. V kvetinárstve som kúpil ruže a vyrazil som. Po piatich minútach som dorazil k hrobu môjho Magnusa. Niekto tam ale stál. Tvár tohto človeka som nevidel.  Išiel som bližšie. Muž sa otočil. Bolo mi jasné že je to čarodej pretože mal na tvári rôzne výstupky ako by rohy. Usmial sa, ukázal svoje špicaté zuby, ôsobil ako drak, a prehovoril: ,, Alec Lightwood. Už som ťa očakával." Mal som zlý pocit. ,,Ako ide život, už je to predsa rok." Nedokázal som sa pohnúť, netušil som kto to je ani odkiaľ má pozná. ,, Prepáč, predstavím sa ti. Ja som Elion,  najvyšší čarodej Brooklynu. Konečne."

Ďakujem za prečítanie. Dúfam že sa takento kratší úvod páči.  Dajte mi do komentárov vedieť či mám pokračovať. A prosím akokoľvek sa k tomuto pribehu vyjadrite. (Pravopis prosím ospravedlňte 😊).
Ak by to niekoho zaujímalo tak prípadné pokračovania  pravdepodobne nebudú vychadzať pravidelne. Ďakujem.

Kajin😉

Malec (smrť Magnusa). Láska sa Nevzdá Len TakOnde histórias criam vida. Descubra agora