13.časť

68 5 3
                                    

Keď ma pobozkal tak začal sa vzdiaľovať.

"O čo sa snažíš Martinus?" opýtala som sa ho s podozrivým výrazom.

"Ále nič." povedal.

"Jasné, jasné. Tak prečo stojíš odo mňa asi 5 metrov?" povedala som.

"Lebo chcem spraviť toto" povedal a začal utekať smerom odo mňa preč. Začala som za ním behať, no on bol rýchlejší. No jasné, tí futbalisti. Nakoniec sa zastavil pri stánku so zmrzlinou a v kľude tam na mňa čakal. Ja som celá udychčaná k nemu dobehla, a povedala som:

"To si fakt musel utekať? Nemohol si ísť normálne?"

"Nie nemohol" povedal a začal sa priam až dusiť vlastným smiechom.

"Haha.. Veľmi vtipné" povedala som vážne. Pozrel sa na mňa s výrazom ala "aha ok" a začal sa smiať. Ja som to nevydržala a začala som sa smiať tiež. 

"Dáme si zmrzlinu?" opýtal sa po chvíľke smiechu.

"Môžme ale platím ja" povedala som a usmiala sa.

"Si blbá? Ako pravý gentleman ťa pozývam ja" povedal a ukázal prstom na seba.

"No dobre teda" povedala som.

"Akú si dáš?" opýtal sa ma.

"Jahodový sorbet" povedala som.

"Okej. Tak poprosím vás, jeden krát jahodový sorbet a jeden krát čokoládovú" povedal Martinus. Potom mi podal do ruky kornútok so zmrzlinou. 

"Ďakujem" povedala som.

"Za málo Paťka" odpovedal.

"Ideme do parku?" opýtala som sa a pozrela som sa na mobil, aby som mohla zistiť koľko je hodín. 

"Ou. Ja budem musieť ísť o chvíľu už domov. Mame som napísala na papierik že prídem o siedmej a za 15 minút je už sedem." povedala som.

"Aha, no nevadí. Pôjdeme pomaly domov. Odprevadím ťa" povedal trochu smutne. 

"Veď bývaš oproti mne ty inteligent" povedala som a zasmiala sa.

"Aha, to som nevedel" povedal vážne ale nakoniec sa začal smiať a ja s ním.

"Tak poďme" navrhla som.

Pomaly sme šli domov a zároveň sme sa rozprávali. 

Zastavili sme pred mojím domom. Chytil ma za ruky a prisunul si ma k jeho hrudi. Pozrel sa mi do očí a povedal:

"Máš nádherné oči" a prisunul si ma k sebe ešte bližšie.

"Ďakujem. To je všetko?" opýtala som sa.

"Nie, nie je to všetko" povedal a urobil niečo,čo som nečakala.

 Pobozkal ma. Na pery. Nebol to obyčajný bozk. Ale bol to ten najkrajší bozk, aký som niekedy zažila. Bol plný emócií, vášne a citu. Proste ten najkrajší bozk.



Ahojte.. neviem ako sa vám mám ospravedlniť že nebola naozaj  veľmi dlho nová časť. Mala som toho veľa v škole. Veď viete, koniec roka, známky, testy a všetko možné. Potom prišli na rad tábory a dovolenky. Ale som späť a dúfam že sa vám táto časť páči!♥ 

-Paťka

He is my prince♥Where stories live. Discover now