He is my prince♥

15.časť

Klamala som jej. Lenže nemohla som mame povedať pravdu kde a s kým som bola. Veď tá by mi zákazala asi všetko možné. Šla som si ľahnúť, lebo som bola unavená.

---

Ráno som sa zobudila o siedmej. Šla som dole do kuchyne sa naraňajkovať. Po raňajkách som šla spraviť to čo každé ráno, hygienu. Po hygiene som šla k šatníku vybrať si niečo na oblečenie. Musela som sa poponáhľať pretože dnes bol prvý školský deň tu v Anglicku. S Martinusom som sa dohodla, že príde po mňa. Predsa to tu ešte tak nepoznám. Po asi pol hodinovom vyberaní oblečenia som si vybrala toto (médiá). Ach tá moja irónia.

Rýchlo som šla ešte do kúpeľne, aby som si mohla spraviť rýchly makeup. Bolo 7:24. Bola som prekvapená že som tak rýchlo hotová. Šla som dole do predsiene obuť sa.

"Ahoj mami." odzdravila som sa.

Vyšla som pred dvere a zatvorila ich. Keď som sa otočila, videla som Martinusa ako pomaly kráča smerom ku mne. Ale nebol sám. Išiel aj so svojím dvojčaťom. Ako sa to volá? Mercus alebo Mircas? Á už to mám. Marcus.

"ahojte" pozdravila som sa im.

"ahoj" pozdravili ma dvojhlasne. "ja som Marcus" povedal a podal mi ruku.

Neochotne som mu tú ruku podala aj ja. Nerada si podávam ruky s niekým. "áno viem kto si. Už mi o tebe rozprával Martinus" povedala som a videla som ako Marcus prebodol pohľadom Martinusa. Pousmiala som sa nad nimi.

"Tak ideme?" opýtal sa Marcus.

"A máš nejaký iný plán?" opýtala som sa ironicky. Ach tá moja irónia.

"Tak tá ti dala." povedal Martinus a začal sa smiať na plné hrdlo.

"No len sa nezadus môj milý" povedala som vážne ale nakoniec som sa začala smiať aj ja.

Počas cesty sa ma vypytovali na všelijaké veci atď. Nechcelo sa mi na tie otázky odpovedať tak som si nenápadne dala slúchadlá do uší. Po cca minúte si Marcus všimol že ich totálne vôbec nepočúvam a pozrel sa na mňa veľmi čudným pohľadom. Potom mi pozrel na uši a povedal.

"Aha jasné. Takže ty takto!" povedal a zasmial sa. Vybral mi z uší slúchadlá.

"Veď ty nás vôbec nepočúvaš!!" povedal nahnevane ale bolo vidieť že to len hraje.

"No a ne keď sa ma pýtate na otázky pri ktorých skoro zaspím" povedala som a Martinus sa začal smiať opäť na plné hrdlo. Pridala som sa k nemu a Marcus tiež.

---

"Tak a sme tu." povedal Martinus.

"Chodíš s nami do triedy, triedu máme na prvom poschodí. Teraz máme prvú Angličtinu tak sa od riaditeľky ponáhľaj prosím. A Marcus, bude ti vadiť ak dnes budem sedieť s Paťkou?" spýtal sa Martinus.

"Nie to je v poriadku" povedal a usmial sa na mňa Marcus. Ach tie jeho oči... Dosť Paťa! Nesmieš sa znova zamilovať...

"Okej tak ja idem k riaditeľke" povedala som.

"Dobre vidíme sa v triede." povedal jeden z nich.

Zaklopala som riaditeľke na dvere a keď sa ozvalo "ďalej", vošla som dnu.

"Á slečna Losweltova. Sadnite si." povedala.

"Dobrý deň, netreba ale ďakujem." povedala som.

"Takže vitajte na našej škole slečna Losweltova. Som rada že ste prišla práve na túto školu. Tu máte učebnice." podala mi do rúk všetky učebnice.

"ďakujem" slušne som sa jej poďakovala.

"Rozvrh vám dám neskôr, zatiaľ ho máte v triede na dverách. Choďte teraz na hodinu. Prídem neskôr za vami" povedala mi.

"Dobre, dovidenia"

"Dovidenia"

Pomaly som šla po chodbe a hľadala našu učebňu. Zaklopala som na dvere a vošla som.

"Á nejaká nová tvár. Žeby slečna Losweltova?" opýtal sa celkom milý učiteľ.

"Áno, to som ja" povedala som a usmiala som sa. Hmmm Losweltova nejaká milá nie? Sklapni sprosté svedomie.

"Dobre, tak sa nám môžte predstaviť" povedal.

"Okej, tak ja som Patrícia Losweltová, môžete ma volať Paťka, som zo Slovenska a do Anglicka som prišla z rodinných dôvodov. Časom sa o mne možno ešte dozviete." povedala som a šla som si sadnúť k Martinusovi. Všetky dievčatá mali oči vycerené len na mne, lebo závideli že si idem sadnúť k Martinusovi.

"Tak ahoj" pozdravil sa mi a objal ma.

"Toto si môžete nechať aj na neskôr pán Gunnarsen" povedal učitel. Vyzeral byť dosť nahnevaný.

Niekto zaklopal na dvere. Vošla do triedy pani riaditeľka a všetci sa postavili.

"slečna Losweltová, hodiny budete mať s Gunnarsenmi, tak si opýtajte od nich rozvrh. Ďakujem a môžete si žiaci sadnúť." povedala a odišla z triedy.

Pozrela som sa na Marcusa. Doslova žiaril šťastím.

"Marcus, áno aj ja som rada" povedala som a zasmiala som sa na neho.

Myslela to vážne?

-Ahojte, dúfam že sa vám páči táto časť♥

-Paťka♥