Nečakaná láska

Štvrtá kapitola- Talentovky a prví kamaráti

Je Sobota ráno. Dnes ma čakajú talentovky. Včera som Matematiku a Slovenčinu zvládla hravo. Mala som asi len tri chyby. No dnešného dňa sa veľmi bojím. Na talentovkách sa bude na mňa pozerať skoro celá škola. Mám veľký stres. Na talentovky ma sprevádzal iba otec. Sára si našla nové kamaratky, s ktorými strávi Sobotu v nákupnom centre a mama je v práci. Otec zaparkoval auto, ale ďalej nemôže ísť. Musí ma počkať v aute. Sama sa teda vyberiem za riaditeľom. Zo včerajška si pamätám, že kde je riaditeľňa a zaklopem.

,,Dobrý deň", slušne sa pozdravím a pokúsim sa o úsmev.

,,Á Linda. Vitaj, si tu presne na čas, to sa mi veľmi páči. Včerajšie testy si zvládla výborne, čiže si zpolovice prijatá, ja si myslím, že zvládneš aj dnešné. Máš ešte polhodinu čas, tak Ti idem ukázať šatňu, kde sa prezlečieš a potom sa môžeš pripravovať.", riaditeľ dokončil svoj monológ a vstal od stola. Nasledovala som ho dole schodmi až k šatniam. Nechal ma tam samú a ja som už počula hluk deciek z telocvične. Stres len zosilnel. Celá rozstrasená som sa prezliekla,zobrala si vodu a namierila si to do telocvične.

Akonáhle som vošla, všetci stíchli a pozerali sa na mňa. Bolo mi to veľmi nepríjemné.

,,Linda?", počula som známy hlas, ako ma oslovil. Obzrela som sa a ku mne kráčal Ivan aj s nejakým dievčaťom.

,,Ahoj Ivan", usmiala som sa na neho. ,,Tak predsa sa ešte stretávame. Vitaj u nás v škole. Neboj sa, talentovky hravo zvládneš. Toto je moja priateľka Nina, ktorá je tiež prváčka, ako budeš aj ty.", priateľka, zabolelo ma to. Neviem síce prečo, lebo niekto, ako Ivan by o mňa záujem nemal. Nina bola vysoká ryšavka s jemnými pehami okolo nosa, tiež s vyšportovanou postavou. Usmiala sa na mňa a vzala ma do objatia. Bola milá, aj keď som bola trošku nešťastná, že jej priateľ je práve Ivan. Spoločne sme si sadli na lavičku, obaja ma ukľudňovali a celkom sa im to darilo. Kým k nám niekto neprišiel.

,,Ty! Áno ty! Myslíš si, že si sem len tak nakráčaš a zvládneš to? Si na veľkom omyle! Si len obyčajná nula ako aj tí dvaja, čo pri tebe sedia. Na tvojom mieste by som sa nesnažila ani sa sem dostať!", zakričalo na mňa nejaké dievča a spolu s kamarátkou a chlapcami okolo nej sa začali smiať. Prvé, čo som si na nej všimla bolo to, že je celá umelá. Napichané pery,nalepené umelé mihalnice a o jej poprsí ani nehovorím. Ivan sa postavil a išiel za ňou. Začali sa hádať, ale nakoniec tá potvora stíchla.

,,To je Saša.", oznámil mi Ivan. ,,Je to celebrita tohto ústavu, väčšina ľudí má pred ňou rešpekt, ale ja a Nina nie a to ju štve. Jej takzvaná najlepšia kamarátka je ovečka. Volá sa Beáta a robí všetko, čo jej Saša povie. Ďalej je pri nich partia fuckboyov tejto školy. Hlavný z nich sa volá Roman a ten chodí so Sašou, akurát stoja pri sebe, ostatní sú Matej,Peter a Jakub. Roman a Matej sú ako bratia a tí dvaja sú tam asi len do počtu. Drž sa od nich ďalej, už som si s nimi prežil svoje.", keď dokončil svoj monológ pozrela som sa ešte raz na tú partiu. Roman si všimol, že sa pozerám, tak na mňa škaredo pozrel a ja som im už radšej nevenovala pozornosť.

Polhodina prešla, ako voda a do telocvične prišiel riaditeľ. Spustil svoj monológ a na konci mi prikázal prísť pred neho. Predstavil ma a povedal mi, čo bude mojou úlohou. Ako prvé som mala bežať dvanásťminútovku. V tomto som bola na základnej nalepšia, dúfam, že môj výko bude stačiť na prijatie. Minimálny počet zabehnutých kôl má byť desať, no ak sa chcem sem dostať musím to vytiahnuť aspoň na sedemnásť. Odštartovali ma a ja som sa rozbehla. Prvé kolo,druhé,tretie a prestala som rátať. Pri poslednom som bežala, ako o život. Telocvikár mi povedal, že som dala dvadsať kôl. So svojim výkonom som bola maximálne spokojná. Ďalšie úlohy boli jednoduché. Skladali sa z triafania na kôš,robenia brušákov a futbalu. Všetko mi išlo, ako po masle, čo som bola celkom prekvapená. Po skončení všetkého, vyšiel riaditeľ. Pochválil ma, ako som všetko zvládla a oznámil, že som prijatá. Ozval sa potlesk, ale aj zazeranie od Saši a jej partie. Ivan s Ninou ma radostne objímali. Išla som sa prezliecť, ale niekto mi skrížil cestu.

,,Čo zas chceš? Nestačilo Ti, že si ma ponížila predtým?",vyklopila som, keď som zistila, že tam stojí Saša. ,,Dávaj si na mňa pozor maličká. Nebude tu vždy Ivan alebo Nina aby Ťa ochránili. Práve peklo len začne.", keď to odpovedala stratila sa niekde v telocvični a mňa tam nechala stáť. Bolo mi smutno, že už hneď počas talentoviek mám nepriateľov, ale, čo som mala robiť. Ani neviem, že čo som im spravila. Takéto myšlienky mi prechádzali hlavou počas toho, ako som sa v šatni sprchovala a prezliekala. Pred telocvičňou ma čakali Nina s Ivanom.

,,Rozhodli sme sa, že Ťa pozveme na pizzu do neďalekej reštaurácie, zato, že si tak hravo zvládla talentovky.", s úsmevom mi povedala Nina. Bola som prekvapená. ,,Jéj super, veľmi sa teším, len skočím k autu odniesť si veci a povedať ocinovi, že môže ísť domov". Ako som to dopovedala už som kráčala k autu. Otcovi som sa pochválila, že ma prijali, keď to počul vyskočil z auta a na parkovisku ma vyobjímal. Bol na mňa hrdý a mal obrovskú radosť.

V reštaurácií sme si objednali po dve veľké pizze a tri veľké kofoly. Ivan si chcel so mnou spraviť fotku, tak nás Nina odfotila, ako si pizzou zakrývame tvár. Sú to úžasní priatelia a prežila som s nimi skvelý večer. Už bolo dosť hodín, tak som sa s nimi musela rozlúčiť, s tým, že mi Nina na Facebook napíše rozvrh a všetky potrebné veci a v Pondelok sa pred školou stretneme.

Doma som všetkým oznámila, že som prijatá, boli nadšení. Sára ma dokonca vyobjímala a sľúbila, že od nej dostanem menší darček. Celá rodina sme si spoločne sadli k televízoru, pustili si film a občas sme sa rozprávali. Úžasné ukončenie úžasného dňa, až na pár nedorozumení.

Ahojte! Hlásim sa sa s novou kapitolou. Ďakujem za 90 prečítaní,krásne komentáre a 20 hlasovaní. Robíte mi veľkú radosť. Cez týždeň neviem, ako budú vychádzať kapitoly, ale budem sa snažiť aspoň jednu za dva dni.