Nečakaná láska

Siedma kapitola

Chcem Vám oznámiť, že táto kapitola nemá názov, lebo je písaná z pohľadu Romana a hore môžte vidieť jeho fotku. Príjemné čítanie prajem.

Zobudím sa na bolesť hlavy a v tom si na niečo spomeniem. Linda,diskotéka,bozk,moja izba. Pretriem si oči a idem sa za ňou pozrieť. Ešte spí. Je tak rozkošná, no nechcem sa zaľúbiť. Musím si ju držať od tela. Veľa vecí o mne človek nevie, ja niesom dobrý. Saša je iba hračka, sme pár školy, každý nás obdivuje a to sa mi páči. Neľúbim ju, miloval som iba jedno dievča a to, čo som jej spravil ma zničilo.

Pred dvomi rokmi:
Je sychravé počasie, typické pre Londýn. Ležíme v posteli ja a moja Maddison. Ľúbim ju a ona ľúbi mňa, čo viac si môžem priať, no viem, že za chvíľu príde aj jej čas. Moja rodina pracuje pre mafiu, mám len šestnásť rokov a už som zabil pár ľudí. Dalsia je na rade Maddison. Povedzte mi, ako mám zabiť človeka, ktorého milujem? Zabije to aj mňa, no rodina mi je prednejšia. Rodina je pre mňa vždy na prvom mieste a mafia ich ničí. Ak im chcem pomôcť a konečne sa od tohto odpútať, musím ju zabiť. ,,Nechceš sa ísť prejsť?", spýtam sa jej. Prikývla mi a už sa vstala obliekať. Zatiahol som ju do objatia. ,,Milujem Ťa a prepáč mi", čudne sa na mňa pozrela. ,,Aj ja Ťa milujem a...", to bolo to posledné, čo vyšlo z jej úst. Strelil som a videl ju, ako umiera. Spadla mi z rúk a ja som sa rozplakal, lebo som zabil niekoho, kto bol celý môj život.

Slzy sa mi hrnuli do očí, no ja som ich zahnal. Stále spala a ja som sa rozhodol ísť si zapáliť a prejsť sa. Áno, žil som v Londýne a toto je moja temná stránka. Nikto o tom nevie, ani polícia. Ľudia nad nami sa o to postarali, ale moje činy neospravedlní nikto, zhorím za to v pekle. Zapálil som si cigaretu a postupne,ako sa mi nikotín dostával do tela som sa uvoľnil. Myšlienky som zahnal a po poslednom potiahnutí som sa vrátil domov, kde na mňa čakala prebudená a hlavne nasratá Linda

,,Čo.Sa.Medzi.Nami.Stalo?", začala po mne vrieskať a ja som strácal trpezlivosť. Dvomi krokmi som bol pri nej a už som ju bozkával. Pritlačil som ju k stene a potiahol za vlasy. Zahryzol som jej do krku a začal sať, začo som si vyslúžil vzdych. Usmial som sa sám pre seba a pokračoval v robení cucfleku. Chytila ma za vlasy a pritlačila mi silnejšie hlavu. Začal som jej vyzliekať moje tričko a ona sa vôbec nebránila. Rozopol som jej podprsenku a ona očervenela. ,,Nemusíš sa hanbiť bæ, si krásna", usmial som sa na ňu a tlačil ju k posteli. Vyzliekol som si moje tričko a ona si ma preberala. Bola rozkošná a ja som ju pobozkal. Dával som jej dole tepláky a bola podomnou už iba v nohavičkách. Zrazu sa zarazila.

,,Ja som ešte s n-nikým nespala", vykoktala zo seba. Zagúľal som očami a pozrel na ňu. Videl som, že to chce, ale rozhodol som sa jej radšej nato spýtať. ,,A si pripravená?", otrávene som sa spýtal a ona prikývla. Vrhol som sa na ňu a zbavil ju aj tej poslednej látky, čo na nej ostala. Dotkol som sa jej tam prstom a ona zavzdychala, páčilo sa mi to a aj jej, tak som pridal, vzdychala a s výkrikom môjho mena sa spravila. Stiahol som zo seba rifle spolu s boxerkami a natiahol si kondóm. Vrazil som ho do nej a ona vzlykla. Pozrel som sa na ňu a počkal, keď prikývla začal som jemne prirážať a ona si to začala užívať. Postupne som moju rýchlosť zvyšoval a nakoniec som ju znova spravil. Po nej som sa spravil aj ja a ľahol som si vedľa nej. Pohladil som ju po tvári a ona sa zamračila. ,,Musím zavolať Nine.", oznámila mi a ja som mykol plecom. Obmotala si okolo seba paplón a išla si zavolať. Po dobrých desiatich minútach sa vrátila.

,,Musím ísť domov", oznámila mi. ,,Prečo?", spýtal som sa jej. ,,Je desať hodín a ja som sľúbila, že budem do jedenástej doma.", zamračil som sa. ,,Fajn! Idem sa prezliecť, zober si moje tepláky a tričko, mikinu ti dám", s týmito slovami som vyšiel z izby. Rýchlo som sa prezliekol a ona ma už čakala dole. Nič neprehovorila a ani sa na mňa nepozrela. V tichosti sme pokračovali do môjho auta, asi v polke ceste začalo pršať, pridal som rýchlosť a onedlho sme stáli pred jej panelákom. Chcel som ju pobozkať, ale ona sa uhla. ,,Toto sa nemalo stať.", povedala mi a otvorila dvere. Vystúpila z nich a kým som sa spamätal, tak už som videl len jej vzďaľujúcu postavu. Páčilo sa jej to, tak prečo by povedala, že to bola chyba? Má síce šestnásť, ale to je jedno. Ženským nerozumiem, Linda je síce iná, ale nebudem s ňou strácať čas. Naštartoval som auto, pustil si hudbu, zavolal som Matejovi, že pre neho prídem a pôjdeme sa najesť. Lindu som vypustil z hlavy.

Tak ako sa Vám páčil Romanov pohľad? Za dnešnú kapitolu sa maximálne hanbím,ale chcela som pridať aj takúto scénu. Ďakujem Vám za neustále krásne komentáre a hlasovania.