Nečakaná láska

Piata kapitola- Prvý deň v škole

Dnes je Pondelok ráno a ja idem prvýkrát do školy. Obliekla som si obyčajne čierne rifle,biele tričko s krátkym rukávom a čiernu mikinu. Môj šatník sa neskladá z nijakých extravagantných kúskov, ale z jednoduchých a minimalistických. Na raňajky som chuť nemala, lebo som mala totálne stiahnutý žalúdok. Desiatu som si spravila úplne jednoduchú. Dva rožky s maslom a šunkou a do fľaše si dala sirupovú vodu. Spolu so Sárou sme išli na zastávku. Jej autobus išiel o päť minút skôr, ako ten môj. Poslednýkrát som sa na ňu pozrela a potom som si dala slúchadlá a čakala na môj.

Nastúpila som do totálne preplnenej MHD. Väčšinu cestujúcich tvorili študenti. Na prvej zastávke vystúpila skoro polka autobusu. Stáli sme pri nejakom bilingálnom gymnáziu. Našla som si miesto, sadla si k oknu a pozorovala som okolie. O dve zastávky vystupujem aj ja.

Konečne som vystúpila a pred školou som videla Ninu s Ivanom. Naraz som ich objala a išli sme spoločne dnu.

,,Ivan je tretiak, ale my sme spolužiačky, čo je super. Prvá hodina je Biológia, čo máme v labáku. Potom je plávanie. Bázeny sú hneď vedľa telocvične. Plávanie máme spoločne s tretiakmi, neviem prečo to tak spojili, ale neriešim...", Nina nestihla dorozprávať, lebo zazvonilo. Rozlúčila sa s Ivanom a išli sme do labáku.

,,Saša je koľkáčka?", spýtala som sa jej. ,,Našťastie druháčka, ale dievčatá v našej triede sú v pohode, nie sú namyslené ani nič podobné. Heeej čaute banda, toto je Linda, je tu nová, tak dúfam, že sa k nej budete správať milo.", dopovedala Nina a všetci sa nám zborovo pozdravili. Usmiala som sa, spolužiaci zatiaľ vyzerajú fajn.

Biológiu nás učí učiteľka okolo päťdesiatky. Najprv učivo vysvetľuje a potom si píšeme poznámky. Všetko si poctivo zapisujem a počúvam výklad. Občas sa na mňa decká pozrú, ale to je asi tak všetko. Konečne zazvonilo na prestávku. S Ninou hneď ideme do šatní prezliecť sa do plaviek. Podľa predpisu musíme mať celé čierne plavky a čiapky na vlasoch. Vyzerám otrasne. Už chápem prečo máme plávanie spojené s tretiakmi. V tejto miestnosti sú štyri obrovské bazény. Dva sú určené pre našu triedu prvú C a dva pre tretiu C. Dievčatá a chlapci sú v bazénoch osobitne. Učitelia pre túto hodinu sú štyria telocvikári, ktorí sú dosť prísni, ale dá sa to prežiť.

Postupne sme všetci vošli do bazénov a začali s ľahkým rozcvičovaním vo vode. Prešlo desať minút a kázali nám začať plávať. Plávať viem od malička, takže mi to nerobilo problém. Plávali sme tridsaťpäť minút vkuse a ja som začala pociťovať únavu. Konečne som vyšla z bazéna a ponáhľala sa do spŕch, no cestu mi niekto zatarasil. Bol to Roman.

,,Čo chceš?", vyštekla som na neho. ,,Dávaj si pozor...", nedokončil, lebo sa pri nás objavila Nina a začala po ňom kričať, že nech mi dá pokoj. Najskôr zazrel po mne a potom sa priblížil k Nine. Uštedril jej kopec nadávok a opustil našu šatňu.

,,Čo to malo znamenať?", spýtala som sa Niny. ,,Roman. Skús sa mu vyhýbať prosím Ťa, lebo s ním sa zahrávať naozaj neoplatí.", prikývla som a Nina sa usmiala. S Ninou sme išli do spŕch a ponáhľali sa na ďalšiu hodinu. Čakal nás ešte Dejepis,Fyzika,Matematika a Angličtina. Deň sa vliekol neskutočne pomaly, na hodinách som dávala pozor a zapisovala si poznámky. Konečne som počula zvonenie poslednej hodiny.

S Ninou sme si zobrali veci a utekali na obed. Jedáleň bola totálne plná. Konečne som sa dostala na rad,zobrala si tácku a na ňu nejaké mäso s ryžou. Po ceste k stolu ma niekto podkol a ja som spadla. Nedopadla som však na zem, ale na niekoho hruď. Tá hruď bola Romanova a obsah môjho obedu mal na sebe.

,,Prepáč, nechcela som, ale niekto, teda Saša ma podkla.", všimla som si Sašu, ako sa ohromne zabáva a stojí pri mieste, kde som bola podknutá. ,,Si ty normálna? Celý som špinavý a ešte svoju nešikovnosť zhadzuješ na moju frajerku!", zhúkol na mňa Roman a zhodil ma zo seba. Celá jedáleň sa na mne totálne zabávala okrem Romana,Niny a Ivana. Roman po mne škaredo zazeral a šomral na moju osobu kopec nadávok. Nina za mnou ľútostivo prišla a spoločne sme radšej odišli z jedálne s Ivanom v pätách. Rozlúčila som sa s nimi a pokračovala sama na zastávku. O chvíľu pri mne zastalo dosť drahé auto a v ňom nesedel nikto iný, ako Roman.

,,Nehceš zviezť domov? Mohla by si mi vyprať to tričko, keď si ho už musela dnes zašpiniť." Roman sa mi príhovoril. ,,Nie nechcela a tričko si vyper sám. Už som Ti povedala, že to bola nehoda.",bránila som sa, ale nevyzeralo to tak, že by to zabralo. ,,Okamžite si nastúp do auta, lebo to budeš ľutovať!", zakričal na mňa Roman a ja som začala utekať k zastávke, no Roman na aute bol rýchlejší a obehol ma. Autom mi prekrížil cestu a vystúpil z neho. Bola som bezmocná a ľutovala som, že som odmietla odprevadenie na zastávku od Niny a Ivana. Roman sa ku mne nebezpečne priblížil a jednou rukou mi chytil obe moje malé zápästia. Nevedela som sa vôbec brániť, čo si on všimol a trhol so mnou. ,,Auuu, budem tam mať modriny!",zakričala som na neho. ,,Mňa to nezaujíma!", odkričal mi späť a hodil ma na sedadlo spolujazdca. Prikázal mi zapnúť si pás a ja som počúvla, lebo som sa bála. Po ceste sme boli ticho a zastali sme pri nejakom dome.

,,Ty žiješ sám?", odvážila som sa ho spýtať, keď sme výstupili. ,,Si normálna? Otec vlastní firmu a mama pracuje vo vlastnom butiku. Obaja sú ešte v práci. Nestoj tam a poď dnu.", prikázal mi a ja som ho radšej počúvla, lebo som nevedela kde som a možnosť na útek bola nulová.

,,Prečo si ma zobral k sebe? Veď ma neznášaš. Ja chcem ísť domov a nie trčať s tebou v tomto dome a navyše máš frajerku, ktorej...", nedokončila som vetu, lebo ma Roman prerušil. ,,Nefandi si, o teba záujem nemám a vlastne, kto by mal? Sme tu len kvôli tomu blbému tričku. Operieš ho a odveziem Ťa domov. Nič viac, nič menej, ale hlavne o tomto neskús nikomu povedať!". ,,Stále riešiš len to blbé tričko! Veď máš dosť peňazí na to, aby si si kúpil nové. Ja Ti nič prať nebudem, niesom tvoj otrok a láskavo povedz svojej úžasnej priateľke, že nech Ti ho vyperie ona, keďže ma podkla.",už som kričala a stále sme boli na dvore. ,,Tak takto sa so mnou rozprávať nebudeš", trhol so mnou a ťahal ma do domu. ,,Odvez ma domov a daj mi pokoj!", silnejšie ma chytil a otočil k sebe. Jeho tmavohnedé oči boli teraz čierne, plné od hnevu. Až teraz som si všimla, že je veľmi pekný. Pozerali sme sa na seba dlhšie, ako bolo treba a naše tváre sa čoraz viac približovali, no Roman ma pustil. ,,Vypadni a už sa ku mne nikdy nepribližuj!", štekol na mňa Roman a ja som vyvalila oči, ale radšej som nič nehovorila. Vyšla som z jeho domu a začala hľadať zastávku. Netrvalo dlho a našla som ju. Prečítala som si spoje a išla si kúpiť lístok. Moja MHD pôjde o desať minút.

Vystúpila som z MHD a namierila si to domov. V byte som našla, len otca v obleku, ako zadriemal na gauči. Asi bol na pohovore, Sára doma nebola a mama v práci. Otca som nechala tak a odišla do izby. Rozmýšľala som nad Romanom a k čomu by došlo, keby ma nevyhodí. Asi k bozku. Ach, čo to trepem! Veď jasne povedal, že o mňa nemá záujem, aj keď predstava o tom, ako by ma pobozkal mi privolala do brucha motýle. Musím sa ovládať a prestať myslieť na chlapcov. Roman je presný opak Ivana. Zlý a nevychovaný. Taká škoda, že má Ivan priateľku, ale Nina je zlatá a prajem im to. Na Romana kašlem lebo je to fuckboy a takí chlapci mňa nezaujímajú aj, keď je vážne pekný. Myšlienky sa mi nejako podarilo zahnať a pustila som sa do učenia.

Ďalšia kapitola za dnešný deň, to je náhrada za to,že cez týždeň budú kapitoly nepravidelné. Ďakujem za 100+ prečítaní! Ste úžasní. Čo hovoríte na dnešnú kapitolu? Názory do komentárov, či už budú pozitívne alebo negatívne, všetko ma posúva dopredu. Prajem krásny zvyšok dňa a úspešný štart týždňa. Ahojte.