Územie Akdulf

5) Daždivá noc

Zobudila som sa rovnako ako som aj zaspala, na drevenej podlahe s dekou a handrou pod hlavou. Až na jeden detail, podlaha už nebola tak studená ako v noci, ráno vyšlo pekne slnko. Teda ak som nespala vplyvom liečiva ktoré na mňa aplikovali do obeda.

V chatke pri mne znova niekto nebol, z čoho som usúdila že Edward už vstal. Možno šiel na lov,  keďže je lovec. Zaujímalo by ma čo loví,  či nejaké neškodné zajace alebo tie príšery. Myslím že len zajace, predsa by sme po tom pred tou príšerou neutekali.

S bolesťami som sa postavila na nohy, tentokrát vznik bolesti nepochádzal z rán na tele, ale bola som zlomená zo spánku na podlahe.

Neunúvala som sa vyzerať z okna, proste som otvorila dvere a vyšla von. Nespomínam si aby mi to zakazovali.

Po otvorení dvier ma privítali lúče slnka, omamná vôňa rôznych kvetov, spev vtákov a tie najrôznejšie, najpestrejšie, najkrajšie odtiene zelene ktoré potešili moje oko. 

Už to pre mňa nevyzeralo ako len nejaká divočina, pôsobilo to skôr na mňa ako raj. 

Uprostred tejto krásy som uvidela ďalšie 4 chatky, boli zvláštne usporiadané . Najďalej odo mňa bola najväčšia a postupne smerom ku mne sa zmenšovali, to znamená že som v tej najmenšej. Za mojou skromnou, špinavou chatkou už žiadna iná nebola. 

Vykročila som von, a s nadšením som pozorovala okolie, bolo mi jedno v akej situácií sa nachádzam. Nakoniec som obrátila oči k vysokým stromom, ktoré mi nepripadali žeby pochádzali z tejto planéty, a nakoniec ku krásnej belasej oblohe.

"Vidím že sa ti tu páči." Prerušil ma Edward v pozorovaní a z pleteného koša, čo mal na chrbte, zhodil drevo na zem vedľa chatky.

Rýchlo som sa mykla, Ed ma vážne vyľakal. 

"Ehh, jasné je tu krásne." Po chvíli som sa naň usmiala a znova sa zahľadela na oblohu.

Edward mi úsmev opätoval a zapozeral sa na oblohu tiež.

"Dnes bude pršať, poď so mnou potrebujem ti niečo dôležité oznámiť." Skonštatoval a chytil ma za rameno.

"Pršať? Na oblohe nieje ani mráčik." Udivene som šla za Edwardom a premýšľala nad jeho slovami.

"Neskôr sa ukáže či som mal pravdu." Trval na svojom a viedol ma k chatke, ktorá k nám bola najbližšie,  z vonku vyzerala byť síce malá, ale nevyzerala až tak biedne ako tá naša.

Vstúpili sme obaja dnu, moje myšlienky sa potvrdili. Vnútri bola provizorná posteľ a stolík. Na posteli sedel Jack a na stolíku mal nejaké zrejme medicínske prípravky.

"Ahoj, ako ti je?" Zdvihol pohľad Jack od obväzu, ktorý držal v rukách.

"Ahoj, cítim sa už oveľa lepšie, ďakujem." Vďačne som sa naň usmiala.

Zrazu sa z vonku ozval krik.

"Edward! Okamžite poď sem!" Hlas patril Tylerovi, nevyzeral byť práve v dobrej nálade.

"Dobre, Jack postaraj sa o ňu ja prídem neskôr." Povzdychol si Ed a vykročil z chatky, priamo za hlasom.

"Vždy je takýto?" Neodpustila som si otázku.

"Áno, zbytočne sa nad tým zamýšľaš, strácaš čas. Tyler nám dvom dnes pridelil prácu, neboj sa nieje ťažká, ale prv ti musím vymeniť obväzy aby sa ti nevrátilo späť. Poď ľahni si." Vstal z postele aby mi uvoľnil miesto.

"Vyzerá to už lepšie? A čo je to za prácu?" Pýtala som sa, keď ma ošetroval.

"Krásne sa ti to hojí, zajtra budeš už ako srnka. Pôjdeme zbierať liečivé byliny, potrvá nám to síce celý deň ale je to príjemný relax, užiješ si krásu prírody a pomôžeš dobrej veci." Spravil mi maličký uzlík aby sa mi obväz nezošmykoval.