Dnes zaspávam

|2|

Oslava, alebo niečo, čo sa oslave podobať malo, na ktorú ma Kane pozval, nestála za nič. Samozrejme, okrem perfektného jedla, ktorého bolo všade nadostač, ako bolo vidno aj na bruchu pani Blendeovej a komornej hudby, ktorá ma uspávala by som toto celé vymenila za deň v spoločnosti dobrej knihy. Ale slovo bolo už dané, preto som si celú tú hrôzu musela odtrpieť od začiatku do konca.

Zábava konečne nastala, keď prišla Hannah, asi okolo dvanástej. Povedala, že sa len stavila na chvíľu, ale presedeli sme na lavičke za domom celé poobedie.  Hannah sa práve vrátila z Moskvy, kde bola pozrieť rodinu. Zanietene rozprávala o úžasných školách, ktoré sa zaoberajú transformáciou a na chvíľu som mala pocit, akoby sa mi vysmievala. Veľmi dobre vie, ako milujem transformáciu a že som v nej dobrá. Avšak otec bol zástancom toho, že kde sa narodíš, tam máš aj umrieť, preto ma žiadna škola v zahraničí nečakala. Zato Hanu áno. Jej rodina bola povestná cestovaním po celom svete. Ale potlačila som zlé myšlienky a sústredila sa na jej rozprávanie.

Hannah je vysoké, pekné dievča s dokonalým britským akcentom. Má nádherné blonďavé vlasy a jej rozkošná tvár je lákadlom pre všetkých mužov. Často nás dve porovnávajú, možno preto, lebo sme v rovnakom veku a naše rodiny sa úzko priatelia. Mňa označujú za divokú a drzú, ju za kultivovanú a inteligentnú. Boli časy, kedy som jej tieto prívlastky závidela, než som pochopila, že ak vás už ľudia raz majú za slušnú, neexistuje sa chovať inak. Naopak pri mne už nikomu je je zvláštne ak občas urazím nejakého veľvyslanca nevyberaným slovníkom alebo snáď nejakým žartom. Každý len prevráti oči a o päť minút sa už bavia o čomsi inom. Avšak nie je to vždy tak.

Pamätám si, ako som raz otcovi odohnala veľmi dobrého kupca, pretože som sa pred ním zahrala na týrané dievča. Boli sme vtedy doma trochu na nože a nemohla som si nechať takú príležitosť len tak prekĺznuť pomedzi prsty. Bolo to super až do chvíle, keď pán obchodník vyhlásil, že nekúpi nič od muža, ktorý dvihne ruku na vlastnú dcéru. Otec nevedel, o čom to hovorí a vtedy bolo po zábave. No čo. Aspoň nemám tak nudný život, ako nudná bola tá párty.

Ku večeru sme sa s Hannah prešli po Blendeovskom panstve. Je ohromné, no ani zďaleka nemá na Veber Manor. Troj poschodová budova a biely mramor všade, kde sa pozrieš, umiestnená pred veľkou, dokonale upravenou záhradou s anglickým trávnikom. Nechcem ani hádať, koľko záhradníkov Blendeovci zamestnávajú.

„Určite viac ako holičov," šepla som do ucha Hannah, keď sme prechádzali okolo   živého plota ostrihaného do tvaru labute. „Videla si tie Kaneove bokombrady? Ten sa neholí už tak od devätnásteho storočia!"

Hannah sa len decentne zasmiala a pokračovali sme v ceste. Stretli sme aj pána Landaua, miestneho básnika, ako sa v akejsi podivnej eufórii prechádzal popri jazere a nad hlavou sa mu vznášal kŕdeľ očarovaných vtákov. Mrmlal si čosi pre seba a točil hlavou stále doprava Stačilo by jednoduché kúzlo a vtáčie biele darčeky by sa mu ocitli na hlave, ale odolala som. Pre pána Landaua som mala vždy slabosť.

Hannah ma pozvala na nákupy, v sobotu  sa teda stretneme na ich panstve a spolu vymetieme každý jeden obchod na pasáži. Už dávno plánujem zrenovovať svoj šatník, keďže sa blíži leto. Nová móda je tu čo nevidieť a ja musím vyzerať dobre pred každým, komu ma otec predstaví. Nikdy neviem, ktorý z nich bude môj nastávajúci, že?

Naďa Veberová

28.05.1930