Dnes zaspávam

|4|

Pri raňajkách otec každému oznámil, že večer sa u nás na pár dní udomácnia Francois Bernardine a jeho syn Louis. Som zvedavá na parížskeho najvyššieho mága, pretože dúfam, že by mi mohol pomôcť s niektorými transformačnými kúzlami, ktoré neovláda ani jeden môj učiteľ. To, že som v látke ďalej, nikoho neprekvapuje, ale nikto netuší, že sa venujem aj krvnej mágii. A keďže krvná mágia je úzko spätá s transformačnou, myslím si, že si s pánom Bernardim máme čo povedať.

Po raňajkách sa matke tak pohoršilo, že si musela ísť opäť ľahnúť. Ale ani nie hodinu potom si ma zavolala do svojich izieb. Keď som vošla, sedela na posteli s tým smiešnym mokrým obväzom na hlave a jej pohľad bol podivne rozcitlivený.

„Poď si ku mne sadnúť," potľapkala na miesto vedľa mňa. „Niečo pre teba mám."

Potom z veľkej kovanej truhly, ktorú dostala ako veno vytiahla nádherné smaragdovo zelené šaty. Som si istá, že mi v tom momente padla sánka až kdesi na zem. Šaty boli tvorené úzkym čipkovaným živôtikom s trojštvrťovými rukávmi a decentným výstrihom do v. Od pása nasledovala áčková sukňa dlhá až po zem, posiata tisícami zlatých a zelených kamienkov. Celé šaty žiarili akýmsi nadpozemským svetlom. Kamienky pableskovali jeden cez druhého a vytvárali tak dokonalú farebnú symfóniu. Látka bola taká jemná, až pripomínala pavučinu, ktorá sa vznáša vo vzduchu  Šaty neboli gýčové, akoby sa to mohlo zdať, boli presne také, aké mali byť. Dokonalé.

„Dostala som ich na svoje osemnástiny, ale mne sa nikdy zelená nehodila," povedala mama a usmiala sa na mňa. „Ale tebe s tvojimi vlasmi a bledou pokožkou budú určite pasovať. Poď, vyskúšaj ich."

Celá ohromená som sa chvatne zobliekla a s jej pomocou som si opatrne ten skvost obliekla, zahľadela sa do zrkadla a stratila som reč.

„Si prenádherná," skonštatovala mama. Potom sa otočila ku svojmu toaletnému stolíku a z šuflíka vybrala  červenú zamatovú krabičku.

„A s týmto budeš úplne dokonalá."

Bola to retiazka ešte od prastarej mamy, ktorú mama nosila len na významné udalosti. Jednoduchý rubín zasadený v zlatej slze mi učaroval hneď, ako som ho po prvý krát uvidela na jej krku pred niekoľkými rokmi. Odvtedy som tajne dúfala, že by som ho raz mohla zdediť. Mama vedela o mojej záľube v šperkoch a aj o konkrétne o tomto, no netušila som, že by mi ho raz mohla len tak darovať. Bola som unesená.

„Odovzdáva sa z generácie na generáciu a myslím si, že už je čas, aby si ho nosila ty," povedala mi, keď mi retiazku zapínala. „Ja som ju tiež dostala v tvojom veku."

Netušila som, kde sa v matke znenazdajky ozvala toľká štedrosť, ale bola som len rada. Potom sa zatvárila vážne a ja som ustrnula.

„Tento večer je veľmi dôležitý, Naďa. Pán Bernardin privedie aj svojho syna a myslím si, že si dosť inteligentná na to, aby si vedela, že tvoj otec by ťa za neho rád vydal. Pán Bernardine sa zväzku nebráni a jeho syn je vzdelaný mladý muž, skvelá partia pre teba. Veľmi dobre vieš, že svadbou by sa upevnili vzťahy medzi nemeckou a francúzskou magickou komunitou, preto si daj na dnešku záležať, Naďa. Buď perfektná."

„Áno, mama," súhlasila som. „Urobím, čo je v mojich silách, ale nečakaj odo mňa, že sa okolo neho budem krútiť, keď to bude nejaký mastný pánko s nadváhou."

Mama sa zasmiala.

„Toho sa báť nemusíš, drahá. Počula som, že mladý Louis je veľmi očarujúci."

Bola som rada, že mi potvrdila moje domnienky. Obaja som ju, poďakovala a utekala si šaty zložiť, aby som ich nedajbože nezničila. Tešila som sa ako malé dieťa, kedy ma v nich všetci uvidia.

Neskôr som sa dozvedela, že na večierku na počesť parížskeho najvyššieho mága bude pozvaný aj náš nový lekár. Pokazilo mi to náladu na celý deň. Patrí sa pozývať personál na večierky pre vyššiu spoločnosť? Vari pozývame aj nášho záhradníka a kuchárku? Alebo by sme mohli pozvať rovno aj slúžku, keď už je pozvaný aj lekár? Šla som s tým za otcom, no odbil ma len jednou vetou.

„Pán Samson je veľmi dobrý vo svojom odbore a jeho účasť bude na večierku len prínosom, preto ma nevyrušuj takými hlúposťami, Nadežda."

On je jediný, kto ma volá celým menom a ja to z duše nenávidím. Pre každého som Naďa, iba pre neho Nadežda. Znie to neskutočne hrubo a otrasne, akoby mi nadával.

Poobede som ešte trochu hrala a čítala básne, než ma mama zavolala dozrieť na posledné úpravy veľkého salóna. Víno bolo pripravené, rovnako ako desiatky vysokých sklenených pohárov, vyleštených až naopak. Dve hodiny pred začiatkom večierka prišli huslisti aby si naladili nástroje a dohodli sa na postupe. Keďže mama mala dosť svojich starostí, dohodla som všetko sama. Napokon som sa tak vžila do plánovania a organizovania, že bola iba hodina do začiatku, keď som sa spamätala a utekala sa pripraviť. Dnes som rozhodnutá zažiariť. Ešte po ceste som stretla nášho lekára, venovala som mu ten najškaredší pohľad a zmizla v izbe.

Naďa Veberová
30.05.1930