Práca snov

1.

,,Došľaka, už máš 22 a stále si si nenašla prácu! Nebudeme ťa živiť navždy!" reval na mňa otec a matka so sklopeným zrakom pozorovala dlaždice v kuchyni.

,,Ale dobre, veď si hľadám prácu..." zamrmlala som a vložila som si ďalšie sústo večere do úst.

,,To hovoríš už 2 roky, Anna," vždy, keď ma oslovil týmto menom, prebehol mi po chrbte mráz. Už nie som jeho malá princezná Annie ako kedysi.

,,Ja viem, ale..." hľadala som nejakú výhovorku, no neúspešne,
,,sľubujem, že do 3 mesiacov si niečo nájdem. Ak nie, zbalím sa a už tu nebudem oxidovať," povedala som s vážnym výrazom a matka sa na mňa pozrela so strachom a prosbou v očiach.

,,Zlatko, to nebude nutné," povedala.

,,Podľa mňa je to pre ňu veľmi dobrá príležitosť, ako sa konečne osamostatniť, Helen. Ale nebude to pre teba v tomto svete ľahké bez strechy nad hlavou," povedal otec posmešne. Tak veľmi ma týmto ponižoval. Ako keby už vo mne nevidel ani iskričku nádeje. Nechápala som, prečo to robí. Veď ja mu ukážem. Ešte ma bude prosiť o odpustenie, keď sa zamestnám v nejakej úspešnej firme v New Yorku.

,,Veď uvidíme," povedal, akoby mi vedel čítať myšlienky a odišiel do spálne.

,,On to nemyslí zle," prerušila ticho mama. Neverila som jej. Spomenula som si na jeho posmešný výraz a vo mne vypukla nenávisť, no zároveň som cítila odvahu dokázať mu, že sa vo mne mýli.

,,Neboj, raz na mňa budete hrdí," povedala som pyšne a vstala som od stola. Tanier som dala do umývačky a napustila som si pohár vody.

,,Dobrú noc, srdiečko," povedala mama, dala mi pusu na líce a išla za otcom.

,,Dobrú," odpovedala som.

Prázdny pohár som položila na kuchynskú linku a zamierila som do kúpeľne. Tam som sa odmaľovala, umyla si zuby a rozčesala vlasy. Keby som si ich nerozčesala večer, ráno by z nich boli len obrovské chumáče, s ktorými by som sa musela hodinu babrať, aby vyzerali aspoň trochu upravene.

Z kúpeľne som išla okolo rodičovskej spálne do svojej izby. No pri ich spálni som ostala stáť. Mali pootvorené dvere, takže som zreteľne počula ich rozhovor.

,,Nemusel si byť na ňu taký tvrdý," povedala mama.

,,Musel, zlato. Už je dosť stará na to, aby sa postavila na vlastné nohy. Nemôže nám visieť na krku navždy. Už si ani nepamätám, kedy sme mali naposledy sex," táto veta ma dosť znechutila, no ja som počúvala ďalej.

,,Mala by si nájsť frajera a otravovať jeho."

Toto mi vyrazilo dych...Takže oni ma tu nechcú. Som im len na príťaž. Rozbehla som sa do svojej izby, tresla dverami a hodila sa na posteľ. Schúlila som sa do klbka, tvár som si skryla v dlaniach a začala som plakať. Kam teraz pôjdem? Nemôžem tu ostať, otec ma nenávidí. Hneď ráno sa zbalím a vypadnem odtiaľto. Ale čo ak im budem chýbať? Čo ak sa mama utrápi? V hlave mi vírilo snáď tisíc otázok, na ktoré som nepoznala odpovede.

Zbadala som na nočnom stolíku fotku našej rodiny. Vzala som ju do ruky a začala som plakať ešte viac. Spomenula som si na to, ako som sa učila korčuľovať. Rodičia ma pridržiavali z oboch strán, aby som nespadla. Z toľkého plaču už ma bolela hlava. Od vyčerpania som nevedno kedy zaspala.

Pohľad otca

,,Mala by si nájsť frajera a otravovať jeho," povedal som s vážnym výrazom tváre.

,,Mark!" okríkla ma moja žena.

,,Robím si srandu. Veď vieš, ako veľmi ju milujem. Nechcem, aby odišla. Len jej chcem pomôcť. Pamätáš, ako..."
nestihol som dopovedať, prerušilo ma tresnutie dverami na vedľajšej izbe. Annie ma počula.

,,Toto je tá tvoja pomoc?" spýtala sa ironicky Helen a otočila sa chrbtom ku mne. Ja som na to nereagoval, len som si ľahol vedľa nej a bezmocne som zalomil rukami. Nemala to počuť, zle si to vysvetlila. Ja som taký idiot. Čo som to spravil...

O pol hodinu som usúdil, že sa Annie už ukľudnila, tak som šiel za ňou, aby som jej to vysvetlil. Otvoril som dvere jej izby a vošiel som dnu. Už tvrdo spala. V ruke zvierala našu rodinnú fotku. V ten deň si oškrela koleno, keď sa učila korčuľovať, chúďa malé. Dal som jej pusu na čelo a podišiel som ku dverám.

,,Dobrú noc, moja malá princezná," šepol som a zavrel som za sebou dvere. Vrátil som sa do spálne, ľahol som si do postele a zaspával som s nádejou, že zajtra bude všetko tak, ako má byť.