Práca snov

4.

Ostala som stáť na mieste s otvorenými ústami a obzerala som si farebný horkovzdušný balón. Matt ho práve nafukoval a Max stál pri ňom.

,,Čo to do..." vyjadrila som svoju myšlienku nahlas. Neistými krokmi som sa blížila k nim.

Max ma uvidel a keď som sa k nim dostala dosť blízko na to, aby som ho počula na mňa zavolal: ,,Čau, Ann!"

,,Čo to je?" povedala som bez pozdravu.

,,To je horkovzdušný balón," hrdo sa na mňa usmial.

,,Viem, čo je to za vec, nie som hlúpa. Myslela som tým, čo to má znamenať," vysvetlila som.

,,Nebuď odporná," vyplazil na mňa jazyk Max, ,,toto je tvoj dopravný prostriedok."

,,Ty si sa zbláznil?" nadvihla som obočie. ,,Týmto mám ísť do práce?"

,,No...áno," odpovedal.

,,Neznášam výšky."

,,Ale veď si vyliezla na strom, keď sme boli malí," nechápal.

,,Odvtedy sa veľa zmenilo, Max," môj šokovaný výraz dostal nádych smútku.

,,Všetko je pripravené," zahlásil Matt. Vydýchla som si. Nechcela som hovoriť o svojom zbabranom živote a už vôbec nie pred Mattom. Nechcela som, aby sa cudzí človek o mne dozvedel, že som totálne neschopná, že ma nikdy nikto nechcel, a že som celé dni trávila doma pred telkou alebo vonku s kamarátkami. Nič som v živote nedokázala. Aspoň doteraz.

,,Do tohto ma nikto nedostane," ukázala som prstom na balón. Matt sa zohol k svojmu batohu a vytiahol z neho prázdny plastový pohár a nepriesvitnú fľašu.

,,Neboj sa, daj si toto," povedal a nalial mi do pohára akúsi farebnú tekutinu z fľaše.

,,Čo to je?"

,,To ťa pred cestou trochu ukľudní. Nebudeš cítiť žiadny strach ani nevoľnosť," povedal Matt. ,,Nič sa ti nestane, budem celý čas s tebou."

Bez ďalšieho slova som do seba kopla celý pohár a prázdny som mu ho vrátila späť.

,,Pripravená?" opýtal sa Max.

,,Ani nie, je mi nejak čudne," povedala som a trochu som sa zakolísala.

,,To je v poriadku, liek začína účinkovať," povedal Matt a pridržal ma, aby som nespadla. Cítila som sa ako opitá. Celý svet sa krútil a všetko bolo rozmazané.

,,Neboj, budeš v pohode," povedal Max, ,,šťastnú cestu, Annie."

Prestala som vnímať okolie. Cítila som, ako mi niekto pomáhal nastúpiť do koša. Pravdepodobne to bol Matt. V koši som hneď padla na kolená. Matt odviazal závažia a začali sme pomaly stúpať hore. Obrovská únava ma prinútila ľahnúť si. Bolo tam dosť miesta na moje skrčené telo aj na Mattove nohy. Pod ťarchou mojich viečok som oči zavrela a hneď na to zaspala. Z cesty si absolútne nič nepamätám, celý čas som spala. Možno mi Matt nalial do pohára drogu a teraz ma predá do nejakého pajzla ako prostitútku. Desivá predstava... Môj život je síce nanič, ale až takto hlboko by som klesnúť nechcela.

Zrazu som ucítila, že ma niekto zdvihol a niekam ma niesol. Započula som hlas postaršieho muža:

,,To je ona?" spýtal sa so záujmom v hlase.

,,Áno," povedal mne známy hlas. Bol to Matt, ktorý ma niesol na rukách. Mala som chuť mu vykričať, čo mi to dal za drogu, kam ma to nesie a ako sa vôbec opovažuje sa ma dotýkať. Stále to bol pre mňa cudzí človek. No nemohla som ani len otvoriť oči. Svoje telo som nedokázala ovládať. Jediné, čo mi bez námahy slúžilo, bol sluch.

,,Zaneste ju do izby, potom si príďte po odmenu," povedal neznámy muž.
Kurňa, on ma asi fakt predal nejakému pasákovi. Tak teraz ma neskutočne naštval. Mala som mu chuť vylepiť, ale nešlo to. Čo teraz budem robiť? Hneď ako budem môcť ovládať svoje telo odtiaľ utečiem. Musím... Po tejto vete som už len znova cítila hojdanie sa na Mattových rukách a po chvíli som znova zaspala.