Naomi [ Naruto FF]

8

Z pohladu Daisukeho :

" S tebou Daisuke " povedala Naomi . Mne sa zastavil dych . Čože so mnou ? Nevedel som čo mám na to povedať .

"Ehm .......ehmmm..........." nevedelo nič zo mňa vyliezť . " Ak ho nechceš tak to pochopím . " povedala so sklonenou hlavou . Otáčala sa na odchod . " Počkaj ! Nie, nie ............" zastala, otočila sa . Prišiel som k nej a objal ju . Objatie mi opätovala . V objatí sme stáli nejakých 5 minút . Odtiahli sme sa od seba .

" Takže ho chceš ? " opýtala sa a úsmevom . " Áno chcem . " povedal som a zatočil ju vo vzduchu.

" Už by som mala isť . " pobozkala ma na líce . " Pa " Pobral som sa do bytu . Keď som začal chodiť  s Hanabi tak mi rodičia kúpili byt .

Z pohladu Naomi :

Domov som prišla celá vysmiata . O 9 som si dala kúpeľ a ľahla som si do postele . Zazvonil mi telefón . Bola to Hanabi . Čo ta chce ? " Ahoj Naomi . "
 " Ahoj Hanabi "
 " Neruším ? " Hlúpa otázka .

" Nie , nerušíš . " Jasne že rušíš , chcela som už spať ! " Dobre , lebo chcem ťa pozvať aby si zajtra prišla ku mne domov . Iba tak my dve by sme si pokecali ako kamošky a tak . " Niečo sa mi na tom nezdalo .

" No dobre a kedy ? "
" Zajtra okolo 2 dobre ? "
 " Dobre "
 " Čawko "
" Čaw " zložila som a zaspala .

* U Hanabi doma *

" Som rada že si prišla . " Usmiala som sa . Ukázala aby som si sadla . Rozprávali sme sa o normálny veciach .

"Dáš si čaj ? " opýtala sa . " Ano " usmiala som sa .

Z pohladu Hanabi :

Išla som spraviť čaj . Vytiahla som špecialnu flaštičku v ktorej bol jed . Naomi nič nesprvý , ale tomu jej dieťatu áno ! Spravila som čaj . Do Naominej šálky som naliala jed . Zobrala som šálky a zaniesla ich .

" Dakujem , odpila si . " Usmiala som sa a odpila si .

" Kolko je hodín ? " opýtala sa . " Pol 5 " 

 " Hí , ja už musím isť . " 

" Aha , dobre pa " 

 " Pa "

Jo, môj plán vyšiel !

" No , vyšlo ti to ? " opýtal sa otec . " Ano vyšlo !" poskočila som si od šťastia . " Tak a teraz sa s tebou nerozíde . A opováž sa niekomu povedať že ta zmluva bola falošná ! Inak by som išiel do basy ! " 

" Čo si ? Nikomu by som to nepovedala ! "

Zobrala som mobil a išla do izby . Sadla som si na postel . Vytočila som Daisukeho číslo . Zdvihol to . " Ahoj miláčik . "
 " Ahoj "

 " Ako sa mi máš ? "
 " Dobre a ty ? "
 " Ja úžsne ! "

" Čo tak ? " zasmial sa . " Výchádza mi všetko čo som chcela " zvalila som sa na postel .

" Aha "
" Pôjdeme zajtra von ? " opýtala som sa .
 " Prepáč , ale už mám niečo , ale do obeda môžeš prísť . "

Niečo má ? " No dobre "
 " Musím končiť pa "
 " Pa " zložil . Posadila som sa a prehrabla si moje dlhé čierne vlasy .

Z pohladu Naomi :

Od tedy ako som prišla domov od Hanabi ma bolelo v podbrušku . Išla som sa osprchovať . O pol 10 som išla spať . Ráno som sa zobudila so zlým pocitom. Cítila som ako keby som mala pod sebou všetko mokré . Odokryla som perinu . " Bože môj ! " pustili sa mi slzy . " Nie , nie, nie ! To nemôže byť pravda ! Niééééééé ! " pod sebou som mala kaluž krvi ! A to znamená že som potratila ! Nie !

Po tvári mi už išli vodopády ! Ako sa to stalo ?! Šak som nič také nerobila aby sa stalo toto ! Do izby mi vbehla mama . Pozrela som na ňu utrápene . " Si v poriadku ? " pozrela na mňa a potom si všimla krv na posteli . " Čo sa stalo ? "
" J-ja neviem , ale asi som potratila " povedala som a ešte viac sa rozrevala . " Šššššš ! To bude dobré . " ukludňovala ma . Celý čas som bola ako múmia , buď som plakala , alebo som na nič nereagovala . Zazvonil mi mobil . Pozrela som sa na display kto volá . Daisuke. Zdvihla som . " Prosím ? " ozvala som sa zachripčaným hlasom, nato som si odkašlala .

" Ty si plakala ? " opýtal sa . " Nie , nie " smrkla som do seba sopel .
" Nezapieraj , počut to že si plakala . Čo sa stalo ? " Neodpovedala som a rozplakala sa . " Naomi čo sa stalo ? Neplač ! Zachviľu som u teba . " zložil . Objala som si kolená a plakala . Prečo na mňa vždy spadne nešťastie ? Asi jediné čo nepovažujem za nešťastie je že som chodila s Daisukom a mala som dieťa , ale teraz už nemám !

Moje šťastie mi ušlo zo života ! Daisuke chodí s Hanabi , nemám žiadnu oporu okrem mami , ale tá tu

sále so mnou nebude! Niekto zaklopal na balkonove dvere . Bol to Daisuke , išla som otvoriť .

Vošiel dnu . " Čo sa stalo ? " opýtal sa . " Potratila som ! " objala som si kolená a plakala som .