Fading Flower (Marauders)

5.

Zobudila sa na nehorázne búšenie na dvere. Na chvíľu si myslela, že opäť zaspala do práce, ako pred týždňom, ale keď pozrela do kalendára, uvedomila si, že je sobota. Nechápala preto, kto ju ruší v tak nekresťanskú hodinu ráno.
Ledva rozlepila oči, už bežala k dverám, aby otvorila. Zbehla všetky schody dolu premýšľajúc, kto to môže byť.
Otvorila dvere a hneď sa dnu vovalil chladný vzduch aj s vysokým človekom zahaleným v obdratom plášti.

,,Cinny! Oni...Oni ich zabili!" skríkol, len čo vošiel dnu.
,,K...Kto zabil koho?" opýtala sa čiernovláska nechápavo.
,,S...smrťožrúti. Rodičov," poťahoval nosom a snažil sa zadržať slzy, ale aj tak sa mu to nedarilo.
,,Merlinové gate!" zhíkla Cinny a okamžite chlapca objala. ,,To je mi strašne ľúto, Remus, a...ako sa to stalo?" vyhŕkli jej slzy. ,,Poď hore, zohreješ sa, spravím ti raňajky," pozvala ho a on jej zatiaľ všetko vyrozprával.
,,Bol som u Jamesa. Však vieš, hneď po práci som tam šiel. Rodičom som napísal rýchlu sovu, aby sa o mňa nebáli. Myslel som si, že sa zdržím kratšie, ale vieš ako to je, keď idem k nim a zvlášť keď je piatok. No a tak nejak sme u nich všetci zaspali. Zobudil som sa asi pred hodinou na gauči. Nechal som im odkaz, že musím domov, lebo sa o mňa určite budú báť," prerušil chvíľku svoj monológ a odchlípol si z čaju, ktorý som pred neho práve postavila. ,,No a potom som sa premiestnil kúsok od nášho domu. Už vtedy mi tam niečo nesedelo. Bolo tam priveľa ľudí. Nikdy tam nebýva toľko ľudí a už vôbec nie v tak skorú hodinu. Okamžite som sa ponáhľal domov, ale aurori ma tam nepustili. Chcel som tam ísť, chcel som zistiť či sú v poriadku, ale nie sú. ONI ICH ZAVRAŽDILI!" skríkol a do očí sa mu nahrnuli slzy. Nečakala ani sekundu a objala ho. Presne tak upokojujúco, ako on ju pred týždňom.

,,J...Je mi to veľmi ľúto," pozrela naňho smutne a mala čo robiť, aby sa nerozplakala tiež.

Po tom, čo do seba napchali aspoň kúsok hrianky, sa odmiestnili ku Potterovcom, kde ako čakali, bol aj Sirius, ešte od včerajšej párty. Keď po dlhom zvonení sa konečne niekomu uráčilo otvoriť dvere, vstúpili dnu.

,,Pre Merlinové gate, čo sa stalo?" zhrozila sa ihneď Lily, len čo zbadala totálne uplakanú dvojicu. Odstúpila od dverí a tak mohli prejsť dnu. Keďže všetci už boli hore, neunúvali sa s budením a rovno im Remus povedal, čo sa stalo. Všetci ho ihneď bežali objať.

,,Je mi to hrozne ľúto Rem," plakala Lily.

Potom ešte asi pol hodinu všetci sedeli u Potterovcov v obývačke a nič nevraveli. Všetci boli zahĺbení do svojich myšlienok.

,,Kedy bude pohreb?" prerušila náhle ticho Marlene.
,,Ešte neviem presne, ale všetko to musím ešte zariadiť," zdvihol pohľad zo zeme Remus a zničene pozrel na blondýnku. Potom sa zdvihol a s letmým pozdravom odišiel vybavovať všetko potrebné.
Hyacint bolo jasné, že to bude mať Remus teraz veľmi ťažké a preto by jej vôbec nevadilo, keby si na pár dní zobral voľno. Rozhodla sa, že hneď ako príde domov, mu napíše list, že mu dáva dovolenku, na koľko bude potrebovať. Zdvihla sa teda z gauča aj ona a po objatí všetkých prítomných odišla aj ona.

Premiestnila sa do Šikmej uličky, priamo pred svoj obchod. Vtedy si uvedomila ďalšiu vec. Mala Remusovi viac pomôcť. On jej predsa pomohol prekonať strach z otvorenia toho strašného listu od rodiny z Ameriky. A ona? Ona ho iba objala a to je tak všetko. Mala ísť s ním, keď odchádzal.

Rozhodla sa preto, že mu napíše rovno celý list, kde sa mu ospravedlní za to, že s ním nešla a že môže kľudne v pondelok ostať doma, ak sa nebude cítiť na prácu. List zvinula a zaviazala svojej sove Mesačníčke na nohu. Otvorila okno, a jej pekná sova vyletela von.

Hyacint sa zatiaľ rozhodla, že si doma trochu poupratuje. Aj tak nemala čo robiť, takže sa vykašľala na prútik a s handrou začala utierať prach na poličkách. Medzitým dala variť polievku. Zelenina a ostatné ingrediencie jej pomocou užitočného domáceho kúzla samé skákali do hrnca a ona sa tak mohla venovať upratovaniu. Tesne po jednej už mala všetok prach utretý a práve si chcela naložiť polievku na tanier, keď jej na okno zaklopala Mesačníčka. Okamžite jej otvorila a už aj odväzovala Remusovu odpoveď.

,,Milá Cinny,
ďakujem Ti, za Tvoje starosti. Vôbec sa neospravedlňuj. Ja Ti chcem poďakovať, za vypočutie a ospravedlniť sa za to, že som Ťa zobudil. V pondelok ma rozhodne čakaj v práci, pretože už teraz prichádzam na pochmúrne myšlienky. Asi by som zošalel, ak by som mal ostať doma dlhšie ako tento víkend.
PS: dátum pohrebu Ti ešte oznámim.
Remus." Dočítala a trochu si aj vydýchla, že sa na ňu nehnevá. Ale stále jej ho bolo ľúto. Chudák, čím všetkým si musel prejsť. Bola rada, že ho vtedy do obchodu prijala. A že sa neriadila predsudkami svojej šialenej rodiny v Amerike. Vtedy ju bodlo u srdca a spomenula si na ten list čo dostala. A na to, že súhlasila. Že Remus jej povedal aby tam šla. Prečo ho premerlina poslúchla?

Ako tak rozmýšľala, odrazu sa ozval zvonček pri vchodových dverách. Okamžite sa postavila a ani sa neunúvala akokoľvek upraviť. Predsa aj tak nikoho nečakala.
Otvorila vchodové dvere a zostala prekvapene stáť.
,,Ahoj, prepáč, ale doma som to jednoducho nemohol vydržať. Všetko mi ich pripomína. Musím niečo proste začať robiť. Potrebuješ s niečím pomôcť?" vychrlil na ňu mladý vlkolak a bolo mu vidieť stopy po plači.
,,Ehm...No je sobota, takže je zavreté, ale poď dnu, spravím ti čaj, môžeme sa porozprávať ak chceš, alebo len tak sedieť," odstúpila od dverí, čím mu naznačila, že má vojsť. Tak aj spravil a spoločne vystúpali na poschodie.
,,Mám tu trochu bordel, ešte som nestihla poupratovať, takže si to prosím nevšímaj a idem spraviť čaj, bež si sadnúť do obývačky," prikázala mu.
,,Pomôžem ti upratať, ak chceš, aj tak nedokážem proste sedieť a utápať sa v žiali. Prídem si ako malý chlapec, čo plače za strateným autíčkom a nie ako dospelý," sťažoval sa jej.
,,Nie si malý chlapec, Remus. Stratil si rodičov. Je jasné, že ti je za nimi smutno," snažila sa ho Hyacint povzbudiť a na dôraz jej slov ho objala. „Ak budeš niečo potrebovať, kľudne za mnou môžeš prísť."
„Vďaka," pozrel na ňu vďačne a potom ju presvedčil aby mu povedala, čo má spraviť.

„Kedy je ten ples, na ktorý ťa pozvali?" opýtal saprvý Remus po asi polhodinovom mlčaní.
„Merlin! Ja som naň úplne zabudla. Myslím, že koncom budúceho týždňa. Aninevieš, ako veľmi sa mi tam nechce," sťažovala si.
„Bude to jeden večer. Ten prežiješ a potom budeš mať znovu pokoj,"uisťoval ju Remus.
„Dúfajme," pokrčila plecami, a potom sa k tejto téme už viacnevracali.

-----------------------

Ahojte, 
ďakujem za všetky prečítania, prípadne za vaše hlasy ♥