Fading Flower (Marauders)

18.

„R...Remus!" zobudila sa jedného dňa s obrovskými bolesťami Hyacint.
„Čo? Čo sa stalo?" prebudil sa okamžite jej muž.
„Asi...budem...rodiť!" vyhabkala cez bolesť.
„Čo mám robiť? Musíme k Mungovi!" spanikáril.
„N...Neviem či to bude bezpečné." Strachovala sa zase ona.
„Neboj sa. Už nič nehovor. Premiestnime sa spolu k Mungovi. Môžeš sa premiestňovať?" uisťoval sa. Hyacint iba prikývla a potom si ju Remus zobral na ruky, vyšiel von z bytu, pretože už opäť bývali u seba, a premiestnil sa.

V nemocnici svätého Munga to vôbec nebolo preplnené, ako boli obaja zvyknutí. Bolo vidieť, že terajšia situácia dosť poznačila aj chod nemocnice. Ľudia tu nečakali v radoch s rôznymi chorobami. Teraz tu sedeli len ľudia, ktorí si zrejme sami pomôcť nevedeli.

Remus okamžite zamieril k informáciám.
„Moja žena bude rodiť," zhúkol na tú slečnu viac, ako chcel a ona na neho vyľakane pozrela. „Prepáčte, nechcel som tak kričať, ale neviem čo mám robiť. Kam ju môžem odniesť?" ospravedlnil sa hneď a sestrička mu potom povedala potrebné informácie, podľa ktorých našiel cestu až na oddelenie pôrodov. Lekár už zrejme dostal správu, pretože už tam čakal a Remus mu okamžite zveril Hyacint. Na lôžku ju odviezli do pôrodnej sály a Remus zostal sám na chodbe so svojimi myšlienkami.

Čakal tam desať minút, potom dvadsať, potom hodinu a už bol nervózny. Veľmi nervózny. Už nesedel na stoličke, ale kráčal hore dolu. Potom mu napadla spásonosná myšlienka. Ešte to predsa neoznámil Caroline. Hyacint by si určite priala, aby tu bola aj jej priateľka. Okamžite teda vyčaroval patronusa a po ňom poslal správu Hyacintinej najlepšej priateľke.

O desať minút sa dvere na čakárni rozleteli a k nemu pribehla zadýchaná Caroline.
„Je v poriadku?" opýtala sa ihneď bez pozdravu.
„Neviem, dúfam, že áno, pretože tam je minimálne hodinu,"
„Neboj sa, ja keď som rodila, trvalo mi to dve a pol hodiny," upokojovala ho.
„Čo sa vlastne stalo s tvojim synom, ak sa smiem spýtať?"
„Neviem,"posmutnela, „odvtedy ako sme ušli po ňom pátram. Zrejme bude niekde so svojím otcom vykonávať tie smrťožrútske „povinnosti"," naznačila vo vzduchu úvodzovky.
„Uvidíš, napokon ho nájdeš," povzbudil ju a vtedy sa dvere na pôrodnej sále otvorili.
„Pán Lupin? Môžete ísť dnu, vaša žena je v poriadku, aj dieťatko. Previezli sme ich na izbu, poďte za mnou," usmial sa naňho.
„Och, vďakamerlinovi," spadol Remusovi kameň zo srdca a okamžite nasledoval doktora s Caroline za pätami.

Keď doktor otvoril dvere na jednej z izieb, Remus takmer vletel dnu.
„Cinny!" skríkol a už ju aj drtil v objatí.
„Je to chlapček! Aké mu dáme meno?" opýtala sa ho.
„Ja mám syna!" zvýskol Remus a pozrel sa na Caroline. Tá sa usmiala a tiež pristúpila k Hyacint a objala ju.
„Výber mena nechám na tebe," pozrel Remus na Hyacint.
„Edward. Bude sa volať Ted," rozhodla napokon.
„Malý Teddy!" potešil sa Remus. „Krásne meno." Zobral si malý uzlíček na ruky. Malý Teddy nemal veľa vlasov, ale to málo čo mal pripomínali čiernu farbu.
„Ja vás nechám, idem na záchod," usmiala sa na nich Caroline a potom opustila izbu.
„A ešte som sa ťa chcel spýtať ohľadom krstného. Pretože ja som tak rozmýšľal nad Harrym. Teda pokiaľ ty nechceš nikoho iného," spýtal sa jej.
„Súhlasím. Môže byť Harry. Najskôr som rozmýšľala, že Caroline by mohla byť. Ale na druhej strane nebyť Harryho, kto vie, ako by to dopadlo," chytila ho za ruku a on jej ju stiskol.
„A vieš kde je Harry?" pozdvihla obočie, že jej niečo nepovedal.
„Nie, ale mám v úmysle spýtať sa ho na to, len čo ho niekde stretnem," ubezpečil ju. „Kedy ťa vlastne pustia domov?"
„Neviem, doktor vravel že keď si trochu oddýchnem. Teraz by som nemala dostatočne veľa sily premiestniť sa a už vôbec nie Teddy," vysvetlila mu. On s pochopením pozrel na svojho syna a takmer zamrel prekvapením.
„Cinny! Nemal Teddy náhodou čierne vlasy?"
„Áno mal," odvetila zamyslene Cinny, „myslím, že máme malého metamorfmága," zasmiala sa a dala pusu malému na čelo.

„Tak ja idem všetkým oznámiť túto novinku a potom sa vrátim, dobre?" pobozkal ju, a potom vyšiel z izby. Na chodbe stretol Caroline a tá mu sľúbila, že bude pri Hyacint kým sa nevráti.

Celý šťastný vyšiel z nemocnice. Takmer zabudol aj na situáciu vonku. Okamžite sa ponáhľal do Brlohu. Keď im oznámil tú veľkú novinu, všetci sa veľmi tešili. Potom si spomenul aj na to, ako mu Bill Weasley, strážca tajomstva lastúrového domčeka prezradil kde sa nachádza, keby v prípade núdze potreboval prísť. Rozlúčil sa teda s obyvateľmi Brlohu a premiestnil sa na kraj útesu, kde sa lastúrový domček nachádzal. Zabúchal na dvere a o chvíľu sa vždy pozorný Bill spýtal, kto je.
„To som ja, Remus John Lupin! Som vlkolak, ženatý s Hyacint Kelleovou a ty, strážca lastúrového domčeka, si mi prezradil adresu a povedal, aby som v prípade núdze prišiel!" bolo počuť ako niekto pribehol ku dverám a otvoril ich. Remus sa ani neunúval pozdraviť obývajúcich, iba rovno vyhŕkol: „Je to chlapec! Pomenovali sme ho Ted!" nastal všeobecný rozruch. Ani nevnímal, z ktorej strany prijíma gratulácie a až po chvíli si uvedomil že je tam celá hľadaná trojica: Harry, Ron aj Hermiona. Okamžite sa prihnal k Harrymu a objal ho. Vzápätí mu navrhol, či bude krstným otcom a on súhlasil. Remus bol veľmi šťastný. Potom si so všetkými pripil. Onedlho sa rozlúčil a vracal sa späť do nemocnice.

„Ahojte," pozdravil Remus obe ženy, nachádzajúce sa v nemocničnej izbe.
„Ahoj, akurát pred chvíľkou zaspali obaja," odvetila mu ihneď tá, čo sedela a bdela.
„Ďakujem ti, že si tu s ňou zostala. Sú obaja v pohode?" uisťoval sa ihneď.
„Áno, všetko je v najväčšom poriadku. Doktor síce vravel že aspoň také dva dni by tu mali obaja zostať, vraj to je tradičný postup, ale vraj ak chcete, môžete ísť už zajtra ak bude všetko v poriadku," zreferovala mu Caroline a on len nemo prikývol a sadol si na druhú stranu postele a zahľadel sa na svoju ženu, ktorá pokojne odfukovala.

„Ak chceš, kľudne už choď. Musíš byť unavená, si tu predsa takmer pol dňa," zdvihol Remus pohľad od spiacej černovlásky a uprel ho na ich priateľku.
„Dobre, pôjdem si oddýchnuť trochu. Ešte ale zájdem do Brlohu a spýtam sa ich na nejaké novinky. Predpokladám, že keď si tam bol, o takýchto veciach ste sa nebavili," uškrnula sa a pomaly sa postavila.
„Máš pravdu, niečo také ako vojna a Veď-Vieš-Kto mi vôbec nezišlo na um," usmial sa Remus. „A ďakujem," povedal jej ešte, skôr než stihla vyjsť z dverí.
„Za málo," odvetila mu a potom odišla z miestnosti s tichým zavretím dverí.

A mladý vlkolak zostal so svojou ženou a svojim synom sám. A vtedy mu vôbec nenapadlo, že pozajtra je spln. Vôbec mu nenapadlo, že protivlkodlačí elixír mal začať užívať už pred piatimi dňami. S touto ženou sa cítil, akoby už nič hrozné prísť nemalo. Akoby sa vôbec už nemal zmeniť do podoby vlkodlaka, len čo celý mesiac vyjde na nočnú oblohu. Vôbec ani nepomyslel na tú krutú realitu ktorá ich všetkých čaká, len čo opustia priestory tejto nemocnice. Vedel však, že dlho tu aj tak ostať nesmú, pretože čoskoro aj smrťožrúti prídu na to, že tu sú. Určite nie sú všetci zamestnanci takí, ako ten doktor, ktorý ošetroval Hyacint. Teraz mu to však bolo jedno. Chytil svoju ženu za ruku a preplietol si s ňou prsty. Ani nevedel ako, o pár minút už spal s hlavou položenou na matraci vedľa Hyacint.