Fading Flower (Marauders)

9.

A je to tu. Deň, ktorého sa Hyacint stránila. Znovu musela cestovať do Ameriky za svojou šialenou rodinou, len kvôli nejakému blbému vianočnému večierku. Mala si so sebou zobrať aj doprovod a tak vytiahla z domu Remusa. Akurát stáli u Hyacint v obývačke pred kozubom, a čochvíľa sa odmiestnia do domu jej rodiny v Amerike.

„Bude to v poriadku, dobre?" ešte raz sa otočil Remus na svoju kamarátku a potom spolu vstúpili do krbu.

Opäť sa ocitla v tej hale, kde bola aj pred polrokom. Opäť tam bolo kopec ľudí v slávnostných šatách s vyčačkanými účesmi a uhladenými oblekmi. Obrovská hala bola prezdobená a presne uprostred stál obrovský Vianočný stromček. Okolo neho boli rozostavané stoly s občerstvením pre všetkých hostí, ktorí boli na túto „slávnosť" pozvaní.

Ihneď ako vystúpili z krbu, sa stretli s Hyacintinou babkou a tetou Mariettou. Akoby obe striehli, kedy prídu.

„Takže toto je tvoj budúci manžel, ktorého si si našla?" fľochla na Remusa bez pozdravu staršia z dám.
„Ehm...nie," sklopila Hyacint pohľad na svoje topánky. „On je len môj kamarát, ktorý súhlasil, že so mnou dnes pôjde do tohto blázinca," dodala po malej prestávke a pozrela na Remusa, ktorému sa na tvári črtal smutný úsmev. Hyacint si to všimla, ale nechápala.
„Je tu už Caroline?" opýtala sa svojich príbuzných bez akejkoľvek úcty.
„Ako to s nami hovoríš? Ty jedno nevďačné decko!" začala sa rozkrikovať Marietta. „Však počkaj! Nevieš ešte čo ťa čaká!" Hyacint však len prevrátila očami a rýchlo zobrala Remusa za ruku a už aj mierila na opačnú stranu haly.
„Prepáč mi to," otočila sa na svojho spoločníka, keď konečne zastavili pri jednom zo stolov s občerstvením.
„To nič. Poznám to so Siriusovho rozprávania. Budeme tu len chvíľku a potom môžeme odísť," navrhol Remus.
„Dobre, len sa musím stretnúť ešte s Caroline, to je jedna z mojich normálnych spolužiačok, s ktorou si ako-tak udržiavam kontakt. Je síce už vydatá, ale je vážne v pohode. Zoznámim ťa s ňou, len čo ju nájdem,"
„Pôjdeme si zatiaľ zatancovať?" navrhol Remus.
„Môžeme, ale upozorňujem ťa, že na hodinách tanca som nikdy nedávala pozor," uškrnula sa Hyacint a už aj v doprovode svojho kamaráta mierili na parket.

Hyacint síce stále vyzerala svoju priateľku Caroline, ale ani za nič ju nemohla nikde nájsť. Bola preto mierne nervózna, lebo to v takejto spoločnosti rozhodne nie je dobré znamenie.

V tom sa ozvalo jemné cinkanie o pohár a hudba stíchla. Všetci sa otočili na malé pódium, kde sa nachádzal orchester, ale teraz tam stála Hyacintina babka.
„Vážení prítomní, dovoľte mi privítať vás na tomto slávnostnom vianočnom večierku. Ešte skôr, ako dohovorím, by som chcela, aby ku mne prišla Hyacint Kelleová aby sme mohli splniť to, kvôli čomu sme sa tu dnes všetci zišli," keď dohovorila, všetci čakali, kým zmätená Hyacint vystúpi pár schodíkov ku svojej babke. Spravila tak a hneď vyhľadala Remusov pohľad. Bol zmätený rovnako ako ona. Vtedy sa spoza nej vynoril Lucas Black, jej nenávidený spolužiak a pokľakol na koleno.

„Hyacint Kelleová, vezmeš si ma, a zachováš tým čistokrvné pokračovanie oboch rodov?" vytiahol z vrecka krabičku, v ktorej sa trblietal vybíjaný prsteň z drahokamov. Poobzerala sa dookola. Všetci napäto čakali, že povie áno a oni sa mohli konečne zabávať ďalej. Ona však pozrela na toho jedného, s ktorým tu dnes večer bola. V jeho očiach sa zračili slzy a mal čo robiť, aby mu nevytryskli z očí. Potom pozrela na svoju babku, ktorá vyzerala, že je na ňu konečne hrdá.
„Prepáč, ale ja už mám niekoho, s kým chcem žiť," odvetila mu pokojne, a kým sa všetci stihli spamätať zo šoku, razila si cestu pomedzi ľudí, schmatla Remusa a spoločne utekali k najbližšiemu krbu, odkiaľ sa za hlasných pokrikov všetkých ľudí odmiestnili ku Hyacint domov a okamžite zapečatili krb.

„To bolo čo?" spýtal sa mladý vlkolak stále v šoku.
„To bolo odmietnutie toho imbecila za môjho manžela," vysvetlila mu.

„Prečo?" spýtal sa úplne zbytočnú otázku, pretože sám vedel prečo. Keď odmietala toho Blacka, pozerala sa pritom naňho. A potom mu to došlo. Musí ho mať viac ako iba rada. Ale možno si to iba namýšľa. Možnože odpálkovala Blacka kvôli niekomu inému, o kom nevie. Veď predsa kto by už len chcel chodiť s niekým ako je on? S beštiou meniacou sa každý mesiac za splnu? To určite nechce. Ale potom si zase spomenul na tú noc na Siriusove narodeniny. Keď sa spolu bozkávali. Bolo to skutočné, ale on tomu stále nemohol uveriť.

„Počúvaš ma vôbec?" vyrušila ho z jeho úvah Hyacint.
„Prepáč, nepočúvam, čo si vravela?" uškrnul sa.
„Tak ja ti tu rozprávam už asi desať minút o tom, ako neskutočne som na nich nasratá, a ty ma nepočúvaš?" rozhadzovala rukami. Remus sa začal smiať. Bola veľmi zlatá.
„Prečo sa smeješ?" vyjavene sa naňho pozerala. Ale on neprestával. A tak jediné možné riešenie bolo praštiť ho vankúšom.
„Remus Lupin! Odpovedz mi, prečo sa smeješ!" jačala a búchala ho stále vankúšom. Preto zobral vankúš aj on, a začala sa vankúšová bitka.
Skončila sa však v momente, čo jeden z nich rozbil kvetovanú vázu na konferenčnom stolíku. A tak obaja zložili svoje „zbrane" a opravili vázu.

„Máš pekný výbuch na hlave," zaškeril sa Remus pri pohľade na svoju kamarátku. Tá len mávla prútikom a vlasy boli opäť dokonalo učesané.
„Dáš si niečo jesť?" opýtala sa Remusa.
„Nie, nie som hladný, vďaka," usmial sa na ňu.
„Tak ja sa idem prezliecť. Ak chceš, zapni si telku a nájdi nejaký super film," povedala a odišla do svojej izby, hodiť na seba tepláky a tričko. Nemohla už ani chvíľu stráviť v tých odporných šatách.
Keď znovu prišla do obývačky, už prezlečená, Remus sedel na gauči a zamyslene hľadel do televízora. Ona šla ešte do kuchyne, spraviť obrovskú misu pukancov. Keď sa vrátila, prisadla si k nemu.

„Čo pozeráme?" spýtala sa ho a položila si misu na kolená.
„Dokument o vesmíre. Bolo to prvé, čo som našiel, a vyzeralo to byť zaujímavé. Ale ak chceš, môžem to kľudne prepnúť," už sa naťahoval pre ovládač.
„Nie, netreba. Vesmír ma veľmi zaujíma. A hlavne hviezdy, kľudne to môžeš nechať," stopla ho. „A daj si pukance," dodala ešte a potom už boli obaja ticho.

„Odkedy ťa zaujímajú hviezdy?" spýtal sa Remus, len čo dokument skončil.
„Od detstva, keď som prvý krát objavila východ na strechu cez moje okno v izbe. Odvtedy som tam sedávala vždy keď som bola doma a bola čistá obloha," vysvetlila mu. Potom mu pokynula, aby šiel za ňou a spolu sa vyštverali na strechu cez jej strešné okno.
„Páni, to je krása," nevedel sa vynadívať Remus. Ľahli si na strechu a spolu pozorovali oblohu.
„Aha! Padá hviezda! Želaj si niečo!" ukázal zrazu Remus prstom na nejaký bod.
„Aj tak sa to nesplní. Veď vieš, že je to len nejaký meteorid," prevrátila očami Hyacint.
„Nevadí, aj tak si niečo želaj, ja už som si," kázal jej.
„Zabezpečila si strechu hrejúcim kúzlom?" čudoval sa chlapec, keď po dlhom ležaní na streche mu nebola stále zima.
„Uhm..." prikývla Hyacint a ďalej sa venovala sledovaniu hviezd.

„Vieš, je niečo, čo som chcel spraviť dnes už asi desiaty krát," ozval sa znovu jeho hlas po chvíli.
„Čo to je? Pomôžem ti s tým?" ozvala sa bez pozretia naňho.
„Bol by som rád, ale neviem, či to môžem spraviť," odvetil opäť.
„Tak už ma nenaťahuj, a povedz mi, o čo ide," posadila sa a otočila sa k nemu. Posadil sa aj on.
„Dobre, ale keď už to budeš vedieť, tak ma prosím, nevyhoď ani nezabi," s týmito slovami sa k nej nahol a pobozkal ju. Netrvalo to však dlho, pretože sa hneď odtiahol, akoby sa bál, že to celé teraz pokazil. Ona však na nič nečakala a bozk mu opätovala.

Sedeli na vyhrievanej streche, pod zimnými súhvezdiami črtajúcimi sa na nočnej oblohe a bozkávali sa. Pre oboch to bolo niečo nové. Nový objav, ktorý doteraz nemali možnosť okúsiť. Ani jeden nevedel, ako dlho to trvalo, ale napokon sa od seba odtiahli a pozreli na seba.

„Okej, možno niekedy padajúce meteory predsa len plnia želania," prerušila ticho medzi nimi Hyacint.
„To musel teda splniť želania nám obom," usmial sa Remus.

„Neviem ako ty, ale ja by som celkom išla už dole a dojedla tie pukance," zasmiala sa.
„Áno, môžeme. Dúfam, že budú dávať ešte nejaký super dokument," súhlasil ihneď aj on.

Obaja teda cez okno vliezli zase naspäť do domu a uvelebili sa na gauči. Hyacint si oprela hlavu o Removo plece a ani nevedela ako zaspala.