Fading Flower (Marauders)

16.

„Remus?" zvolala prekvapená Caroline od dverí.
„Áno, to som ja," potvrdil jej to muž stojaci pred dverami. Hyacint vstala a podišla k dverám. Namierila prútik na Remusa Lupina a spýtala sa ho:

„Koho sme stretli, keď si ma prvý krát zobral do Rokvillu?"
„Minervu, Albusa a Horaca Slughorna," odvetil jej bez zaváhania a až potom sklopila prútik a odstúpila od dverí, aby Remus mohol prejsť.

„Vrátiš sa prosím?" pozrel smutne na Hyacint.
„Ja..."
„Áno, veľmi rada sa vráti," prišla do chodby aj Tonksová, aj so zbaleným Hyacintiným ruksakom. „Nie že by som ťa vyháňala, alebo také niečo, predsa to nie je môj byt, ale vidím, že aj tak by si si tie veci zbalila a jedného dňa k nemu odišla, tak načo to odkladať?" zaškerila sa na nich.
„Merlin Tonksová," zaúpela Caroline. „Ale zase na druhej strane máš pravdu," podporila ju zároveň.
„Dobre, dobre," súhlasila pod tlakom Hyacint a zobrala si od Tonksovej ruksak.
„Vďaka dámy," usmial sa na ne milo Remus a potom vyšli obaja z bytu a premiestnili sa.

Remus odomkol dvere, pretože Hyacint pri odchode nechala kľúče v byte a obaja vošli dnu.
Hyacint sa posadila a čakala, kým jej Remus začne vysvetľovať.

„Cinny," začal, a prisadol si k nej. „Prepáč mi prosím, ako som sa zachoval. Ja...nevedel som čo robiť. Zľakol som sa, že by to dieťa mohlo byť také ako ja. Že by to mohlo zdediť. Ja nechcem, aby trpelo tak, ako ja. A preto som sa zľakol. Prosím odpusť mi to," pozrel na ňu svojimi orieškovohnedými očami, v ktorých sa zračili slzy. Hyacint im nikdy nemohla odolať.
„Remus, predsa vieš, že ťa milujem, a je mi jedno čím si. A rovnako budem milovať aj naše dieťa. Ešte stále ti to nedochádza? A navyše je veľmi málo pravdepodobné, že by to po tebe zdedil," vysvetľovala mu Hyacint.
„Ako to môžeš vedieť?" stále mal tú bolesť v očiach.
„Čítala som množstvo kníh o tom,"
„V tomto ti ale knihy nepomôžu. Môže sa stať proste čokoľvek. Jednoducho mi prosím prepáč, za to čo som spravil. Odteraz tu budem vždy pre vás, nech sa deje čokoľvek," z oka mu vytiekla slza.

Hyacint už bola rozhodnutá odpustiť mu, ale predsalen si povedala, že ho ešte chvíľku potrápi. Keď ale videla tú slzu stekajúcu po jeho líci, okamžite si rozmyslela svoje správanie a hodila sa mu do náručia.

„Jasné že ti odpúšťam. Nevedela by som si predstaviť vychovávať tvoje dieťa bez teba," zamumlala mu do pleca.
„Milujem ťa a ďakujem ti," hladil ju po vlasoch. Potom jej zobral hlavu do rúk a pobozkal ju. Bozky mu vrúcne opätovala. Keď obom došiel kyslík, odtiahli sa od seba.

„Idem spraviť večeru," postavil sa Remus z pohovky a už aj mieril do kuchyne.
„Kľudne môžem uvariť aj ja," ponúkla sa Hyacint, ale on jej to vyvrátil: „Ani náhodou! Musíš predsa oddychovať." Hyacint sa pre seba usmiala, ale poslušne sa posadila

Večera, ktorú varil Remus bola vážne chutná, čo sa Hyacint celkom čudovala. Nevedela, že Remus vie tak super variť. Aj keď boli spolu už cez tri mesiace, vždy varila Hyacint alebo ich pani Wasleyová pozvala na večeru alebo obed.

Akurát keď dovečerali, na okno im zaťukala sova. Obaja boli prekvapení, pretože v posednom čase nechodili žiadne sovy. Táto však bola z ministerstva. Žiadali Remusa aby sa dostavil na ministerstvo, kvôli pôvodu. Ani jeden z nich však nechápal prečo. Remusov hoci jeho mama bola mukelka, jeho otec bol čarodejník. A to by malo stačiť. Sama Dolores Umbridgeová to predsa vyhlásila. Čiže poloviční s tým nemajú nič spoločné.

„Môže to byť nejaká pasca," vyhlásila Hyacint.
„Určite, aby ma dostali, pretože si myslia že viem, kde je Harry."
„A vieš?" podozrievavo si ho premerala.
„No...vedel som. K...Keď som vtedy odišiel, ako prvé mi napadol bývali stan členov rádu. Prišiel som tam...chcel som si utriediť myšlienky ale zrazu som nebol sám. Boli tam všetci traja. Práve spriadali nejaký plán na ukradnutie niečoho. Ani som nevedel čo to je, ale chcel som im pomôcť. Ale vďaka Harrymu som teraz tu. To on mi poriadne vynadal za to, čo som spravil. A vtedy som si to uvedomil," kajúcne pozrel na čiernovlásku pred sebou.
„Pripomeň mi, že keď najbližšie uvidím Harryho, poriadne mu poďakujem a kúpim mu obrovskú čokoládu." Remus sa usmial a potom ženu objal.