Fading Flower (Marauders)

10.

Vianočné prázdniny sa pomaly končili a tak aj počet zákazníkov pomaly klesal. Už nikto nepotreboval kupovať žiaden darček pod stromček a tak mali Hyacint a Remus menej práce ako počas prázdnin a pred nimi. Po tom, čo sa stalo po plese, sa Remus a Hyacint dali dokopy. Žiaden z ich priateľov tomu nemohol uveriť, ale aj tak boli všetci nadšení za oboch. Hyacint navrhla Removi, aby sa k nej nasťahoval a nemusel bývať sám. On nadšene súhlasil a tak v posledných dňoch po pracovnej dobe si prenášal veci zo svojho domu ku nej.

„Idem ešte po tých pár krabíc čo mi ostali v chodbe, dobre?" pozrel vlkolak na Hyacint.
„Dobre, ľúbim ťa, buď hneď naspäť," usmiala sa naňho a dala mu malú pusu na ústa.
„Aj ja ťa ľúbim, hneď som späť," žmurkol na ňu a vstúpil do krbu.
„Vieš, čo je smiešne?" opýtala sa ho ešte Cinny.
„Nie?" pozrel na ňu s otázkou v očiach.
„Že vždy, keď jeden z nás niekam ide, hoci len na pár minút, lúčime sa, akoby sme sa už v živote nemali vidieť," zasmiala sa.
„Neboj sa, som jednou nohou tam a druhou späť," usmial sa a potom hodil hop-šup prášok pod svoje nohy.

Len čo zelený dym zmizol, ozval sa obrovský rachot z obchodu. Hyacint takmer zamdlela. Hneď sa otočila a utekala dolu schodmi do obchodu, pozrieť sa, čo sa deje. Len čo vošla do miestnosti so samými regálmi, okamžite ju obkľúčili postavy v tmavých čiernych hábitoch a prútikmi namierenými rovno na ňu.

„Kto ste? A čo odomňa chcete?" spýtala sa trasúcim hlasom.
„To ťa nemusí zaujímať," odpovedal jej jeden z nich hrubým hlasom.
„Tak ma nechajte na pokoji," vytiahla svoj prútik, ale to robiť nemala, pretože sa okamžite ocitla pod paľbou piatich odzbrojujúcich zaklínadiel.
„Teraz pôjdeš s nami," ozval sa druhý hlas, len čo hukot kliatob stíchol.
„Nikdy, ak vás poslal ten idiot Black, tak mu rovno odkážte, nech sa strčí do najbližšej riti nejakého zapáchajúceho trolla!" odporovala.
„Ak nepôjdeš dobrovoľne, máme za úlohu nájsť tvojich priateľov a pekne im spríjemniť deň," začali sa vyhrážať.
„A ako ich asi nájdete? Neviete ani, kde bývajú,"
„Myslím, že práve sú všetci v Godrikovej úžľbine a ten tvoj vlkolak je akurát u seba doma a zabáva sa s našimi kamarátmi," zamyslel sa jeden z nich naoko. Vtedy Hyacint znervóznela.
„A...Ako to viete? Prečo ma sledujete? Kto ste?"
„To nech ťa nezaujíma, a teraz ideš s nami!" zavelil jeden z nich.
„Nie! Nejdem nikam!" bránila sa, ale bohužiaľ neúspešne. Dvaja z nich ju chytili pod pazuchy a vliekli ju von z obchodu.
„Remus!" kričala, ale ten ju bohužiaľ nepočul. Bol na druhej strane mesta, v dome, v ktorom vyrastal a žil so svojimi rodičmi, ktorí boli už po smrti. Mal tam ísť iba po dve posledné škatule a priniesť ich späť na miesto, ktoré sa teraz stalo jeho domovom. Bohužiaľ, osud to zariadil trošku ináč. Len čo vyšiel z krbu v jeho dome, obkolesili ho dvaja neznámi ľudia, ktorí sa neznámym spôsobom dostali ku nemu domov. Okamžite začal metať kliatby, tak isto, ako aj oni. Avšak oni boli dvaja a on iba jeden. Všetci traja mali asi rovnaké schopnosti a preto bolo len otázkou času, kedy vyletí Remusovi prútik z ruky. Keď sa tak stalo, zviazali ho reťazami a nechali v jeho vlastnom dome, kde už nikto nepríde. Teda aspoň tak si to mysleli. A on si myslel, že Hyacint za ním určite príde, keď sa nebude ukazovať, ale to netušil, čo sa stalo v Šikmej uličke. Keď neprichádzala jednu hodinu, ani dve, už prestal dúfať. Vedel, že sa stalo niečo strašné a preto sa stalo, že oči mu zmáčali slzy, rovnako, ako keď prišiel o oboch rodičov. Ale on vedel, že nie je mŕtva, pretože to by určite cítil. Iba sa stalo niečo hrozné, ale on netušil čo. Netušil, že keď ho o pár hodín neskôr celého premrznutého nájdu jeho priatelia zo školy, že Hyacint už bude dávno preč. Že láska jeho hrozného strápeného života už ďalej v ňom nebude zohrávať rolu. A preto keď mu to jeho priatelia povedali, nechcel tomu uveriť. Pretože všetci sa domnievali, že ona jednoducho len tak odišla, on tomu nechcel veriť. Vedel, že to by ona neurobila. Poznal ju síce veľmi krátko, ale za tú dobu sa do nej stihol zamilovať a preto vedel, že takú vec by mu nespravila. A keď prišiel do obchodu jeho domnienky sa potvrdili, ona neušla, ona bola unesená. Nevedel kým, nevedel ako, nevedel prečo. Ale stačilo mu to na to, aby prestal spávať, prestal jesť a iba pátral po tom, kto mu zobral jeho životnú lásku.
Vyzeral tak ešte zúboženejšie, ako po tom najhoršom splne. Ale nevzdával sa a hľadal ďalej.