Mr Arrogant || kth. book 2 [CZ/SK]

Chapter 17

Vietor mi fúkal mi do tváre, nebolo to úplne osviežujúce, skôr iritujúce.

Doširoka sa mi otvorili oči a čo som videla bolo, že Taehyung nado mnou stál s fénom.

"VYPNI TO!" Vykríkla som, zakrývajúc si tvár rukami.

Vybuchol do smiechu, "Ty sa nikdy nezobudíš skoro."

"Prečo sa musím budiť skoro? Nemusím pracovať," zamrmlala som, stále so zatvorenými očami.

"No mala by si, aby si mi mohla robiť raňajky, viazať mi kravatu, upratať mi izbu, oprať, upratať dom, vieš, všetky také veci."

"Wow, tak si choď najať upratovačku," zasyčala som, "Bež do práce a nevyrušuj ma pri spánku."

Cítila som dve ruky na mojich ramenách a následne som sedela, "Taehyuuuuuung..." zastonala som.

"Poď si dať so mnou raňajky, lenivec," povedal mi.

"Prečo musím s tebou jesť?" namietala som so zdvihnutím obočia.

"Pretože som povedal," prehovoril, "Buď budeš dole do 15 minút alebo budeš upratovať moju izbu."

Povzdychla som, "Fajn."

Taehyung opustil moju izbu, zatiaľ čo ja som sa išla umyť a stretla som ho dole.

"Hamburger?" spýtala som sa, keď som si sadla oproti nemu, "nemáme cereálie alebo čosi iné?"

"Cereálie na raňajky nie sú môj štýl," povedal a odhryzol zo svojho hamburgera.

"Jasne, ako chceš," povedala som a stisla pery. "Uh, Taehyung?"

"Hmmm?"
"Môžem sa ťa niečo spýtať?"
"A čo?"

Oťápala som sa, ale povedala to, "Môžem si nájsť nejaký job?"

Taehyung sa začal nekontrolovateľne dusiť, musel sa napiť vody, "Si šialená? Samozrejme, že nemôžeš! Čo keď Soohyun-"

"Zase to meno!" zamračila som sa, prekrižujúc si ruky, "Viem sa o seba postarať. Budem fajn. A nemusím pracovať niekde ďaleko, kurňa, niekde blízko!"

"No, jasne," povedal, mne sa rozžiarila tvár, než pokračoval, "po 6 mesiacoch."

"Taehyung, prosím?" Je to trochu divné, že to od neho musím mať schválené.

"Zaobstarávam ti peniaze, dom a jedlo. Môžeš sa na mňa spoľahnúť a nemusíš pracovať, jasné," presviedčal ma, aby som ostala doma.

"Ale chcem ísť von!" namietala som, "nemôžem len ostať doma a sedieť na zadku."

"Môžeš ísť von so mnou," povedal. "A cez víkendy môžeme chodiť na rande," zo srandy povedal, potom na mňa žmurkol.

"Yaah, ja to myslím seriózne," snažila som sa zadržať úsmev, obzerajúc preč.

"Yeah, ako myslíš. Idem do práce, pomôž mi s kravatou," Taehyung povedal, keď sa postavoval.

Povzdychla som si a tiež sa zo sedačky postavila. Zobrala som modrú pasikovanú kravatu, pristúpila bližšie k nemu a pretiahla mu ju okolo krku.

"Hyejin..."
"Opováž sa povedať, že mi smrdí z úst," varovala som ho, na čo na len zachichotal.

"Wah, si dosť drsná, však," povedal.

Neodpovedala som a dokončila viazenie jeho kravaty. Išla som odísť, než ma schytil za ruku a pozeral sa na moje prsty.

"Kde je tvoj prsteň?" Opýtal sa ma s vážnym prenikavým pohľadom do mojich očí.