Mr Arrogant || kth. book 2 [CZ/SK]

Chapter 15

Sadla som si na gauč, ukľudňovala som sa.

"Yah, vieš si predstaviť, čo sa mohlo stať, keby som presne vtedy neprišiel?" Taehyung hrešil, "Mala si mi povedať, aby som ťa prišiel vyzdvihnúť od tvojej mamy."

"Viem, viem," povzdychla som, ako som znechutene sedela, " Um, myslíš si, že toto je jeden zo Soohyuniných plánov?" v obavách som sa spýtala.

Taehyung si sadol vedľa mňa, "No, možno áno, možno nie."

Prehltla som. Už začína. Som na všetko pripravená?

"Nerozmýšľaj o tom toľko," buchol mi po hlave, "povedal som, že ťa ochránim."

"Áno, ale—"

"Sklapni," povedal, ako si ľahol na gauč vedľa mňa, nohy si položil na moje stehná.

"Smrdia ti nohy," povedala som.

"Dobre, očuchaj ich viacej," povedal, keď zdvíhal nohu k môjmu nosu, než som ju odtreskla preč.

"Preboha!" odstrčila som jeho nohy z mojich stehien, "Chcem ísť do postele, ahoj."

"Nie počkaj," povedal, schytil ma za mikinu, "Chcem si s tebou viacej pohovoriť."

Otočila som na naňho. "Čo? Ideš ma hrešiť za to, že som išla neskoro večer domov?" spýtala som sa a prekrížila ruky.

"Čiastočne hej. Mám ešte niečo, o čom by som sa chcel porozprávať, nechoď spať, araseo?"

Prikývla som. Vyšla som hore schodmi a dala si dlhú sprchu. O hodinu neskôr som vyšla z kúpeľne s uterákom na sebe.

Vošla som do izby a Taehyung už pokojne ležal na mojej posteli a čítal jednu z mojich kníh.

Vyškriekla som, "Yah Kim Taehyung! Koľkokrát som ti už hovorila, aby si nevchádzal do mojej izby!"

"Trvalo ti to strašne dlho," povedal a vôbec mu nevadilo, že ja som tam stála len v župane.

"Akú knihu čítaš?" spýtala som sa, aby som sa len ujistila, že to nie je môj denník.

"Tá, ktorá má názov 'Ako sa zbaviť mimozemšťanov z mojej izby'", nevinno povedal, "Ale nevidím tu žiadnych mimozemšťanov."

"Kim Taehyung..."

"Fajn, fajn, odchádzam," povedal, vrátil knihu na poličku a odišiel.

Zatvorila som dvere a aj ich zamkla, než som išla do skrine vybrať nejaké oversized tričko a pyžamové nohavice. Prezliekla som sa do toho a odzamkla izbu.

Povzdychla som a hodila sa na posteľ. "Poď dnu," vykríkla som, lebo som vedela, že Taehyung čaká pred dverami.

Presne, čakal a automaticky otvoril dvere a vošiel. Sadol si na stoličku na kolieskach a nohami sa pritiahol k posteli.

"Annyeonghaseyo pani Lee Hyejin," povedal a uškrnul sa.

"Annyeonghaseyo pán Kim Taehyung," odpovedala som, "nepotrebujem žiadny room servise, tak môžeš v pokoji odísť."

"Yah, toto decko," buchol ma po čele.

"Aissh, o čom si to chcel hovoriť?"

"Okay, za prvé," povedal, "Si v pohode? Ako ohľadne toho stalkera, už si z toho v pohode?"

Jemne som sa zasmiala, "Som, som. Neznásilnil ma ani nič podobné, len sa dotkol môjho ramena a utiekol, keď si prišiel," povedala som, "A ďakujem za záchranu."

Usmial sa, "Okay, um, zajtra je posledný deň nášho týždňového voľna, potom budem musieť začať chodiť do práce. Tak môžeme ísť zajtra do toho zábavného parku?"