Mr Arrogant || kth. book 2 [CZ/SK]

Chapter 8

- pohľad Taehyunga -

"Hyejin, môžem ti niečo povedať?" spýtal som sa.

"Čo také?" Hyejin povedala a moje srdce začalo násilne biť.

"No vlastne ja..." išiel som hovoriť, než som sa pozrel na ňu, mala hlavu na mojom ramene, zaspala. Jemne som sa usmial, potom povzdychol.

Možno nabudúce, pomyslel som si, alebo možno nikdy.

Stále som ju niesol na chrbáte a namieril svoje kroky domov.

Po dlhej ceste s ťažkou Hyejin na mojom chrbáte, som konečne po pár minútach došiel domov, moja energia bola na nule.

Rýchlo som vyšiel do jej izby a jemne ju položil na posteľ. Prikryl som ju perinou a prisadol si k nej, pozoroval som, ako pokojne spí.

"Len som chcel povedať ďakujem," zašepkal som, a potom pomaly odišiel z jej izby.

***
- pohľad Hyejin -

Zabudla som zatiahnuť žalúzie, než som zaspala, čiže nepríjemné ostré slnečné lúče ma skoro ráno zobudili. Ugh.

Nemotorne som sa posadila na posteľ a pretiahla sa. Bola som neskutočne unavená a stále nafúknutá zo včerajšej večere.

Skontrolovala som čas, je 8 hodín ráno.

Vtedy Taehyung naletel do mojej izby, znova. "HYEEEJIIIINNN!!" Behom prišiel dnu, celý hyperaktívny, skočil na moju posteľ, pristávajúc rovno predo mnou.

"YAH! Bež dole z mojej postele, ty darebák!" buchla som ho vankúšom, ale on ostal stále na svojom mieste. "Čo tu robíš?"

Otočil sa a pozrel na mňa. "Len som chcel povedať dobré ráno," povedal a žmurkol na mňa.

Zachichotala som sa, "Nechutné."

Taehyung sa posadil a pozrel na mňa, "Poďme jesť, objednal som pizzu."

"Pizzu na raňajky?" Zdvihla som obočie, "Ty si... divný."

"Jedlo ako jedlo. No poď," povedal a postavil sa, čakajúc na mňa.

Zastonala som, chcela som ešte spať, ale Taehyung na mňa stále s očakavaním zízal. Povzdychla som a pomaly sa postavila, kráčala som k oknu.

"Čo robíš?" zmätene sa na mňa pozrel.

"No, ja len zaťahujem žalúzie," s úškrnom som povedala.

"Myslím, že pizza zachvíľku príde, poďme dole," povedal, otočil sa k dverám a vyšiel z mojej izby.

Využila som šancu a rýchlo sa hodila na posteľ a snažila zaspať.

"YAAH HYEJIN!" Taehyung zakričal, dupol predo mnou a udrel ma vankúšom, "Vstávaj ty lenivé prasa!"

"Nie som hladná, nechaj ma spaaťť," znechutene som povedala, vážne som ešte chcela spať.

"Ak sa nezdvihneš z tej postele, tak ťa pobozám."

Keď som to započula, hodila som prenikavý pohľad na Taehyunga, ktorý stál pri mojej posteli. "Už som hore, okey, vážne, poďme," nervózne som povedala.

Išla som sa umyť, než som namierila do obývačky, kde už čakali krabice pizzy. Sadla som si oproti Taehyungovi a zobrala kúsok pizze.

Ticho sme jedli, než som prehovorila. "Minulú noc si mi chcel niečo povedať, ale nepočula som to, pravdepodobne som zaspala," povedala som, "Čo si mi chcel povedať?"