17. časť

41 5 0
                                    

Caroline:
Šla som teda K Jackovi. Aj som sa tešila. Pristihla som sa ako naňho myslím čoraz častejšie a je pre mňa niečo ako droga. Moja droga <3. A ako som ho už videla ako ma čaká pred domom tak ma niekto zozadu buchol po pleci. Až som nadskočila, tak som sa zľakla. Keď som sa otočila tak som tam uvidela.. "Fred ty raz po tomto neskončíš živý!" "Ale no taak veď si sa nemohla až tak naplašiť..," uchechtol sa na mne. Potom som naoko hrala urazenú a ani som ho na privítanie neobjala. Vedela som, že teraz sa začne buď ospravedlňovať a bude chcieť objatie, alebo do mňa bude donekonečna rýpať. Má šťastie chlapec. Vybral si prvú možnosť. "Tak teda slečna Caroline, prepáčite mi, že som vás naplašil?" Spýtal sa S vážnym výrazom. "No ešte porozmýšľam.. ospravedlnenie sa prijíma." Vedela som, že sa to skončí takto, vždy sa to tak skončí. A to na nás milujem. To, že zatiaľ vždy sme sa vedeli dohodnúť a tak. "Inak Caroline.. Čo máš S tým chalanom ... no tým .. takým čo má hnedé vlasy a je takej strednej postavy ? A býva pár domov odtiaľto ?" Fuu ten Fred má toho Jacka teda vystalkovaného.. rozmýšľala som či poviem pravdu alebo budem zahovárať a klamať. Vybrala som si radšej tú prvú možnosť .. Fred má pozná veľmi dobré nato aby vedel kedy klamem.. A teda klamanie mi moc nejde.. Kámo tak už mu to povedz veď je to tvoj najlepší kamarát a aj tak S ním nič nemáš a on nemôže mať nič proti tomu, že chodíš S Jackom. Veď ste sei vraveli, že aj tak spolu nič nebudete mať tak mu to povedz! Ešte aj moje podvedomie ma K tomu kope. Oki doki vzdávam sa takže .. "No dajme tomu, že spolu chodíme.. tak trošku," povedala som neistým hlasom. Vždy viem rozoznať kedy he nahnevaný alebo tak. A práve teraz je. Na krku mu vytŕča žila a ruky zatína V päste. Ach jo to asi nebol dobrý nápad. Ale klamať by sa mi aj tak neoplatilo.. "Caroline si ty normálna ?! Tak ty toho ha*zla nepoznáš ani týždeň dobre že nie a už si S ním začneš ?! Vieš vôbec do akého rizika ideš ?!" Hovoril tak nahlas, že dúfam že ho nepočul Jack.. no takéhoto naštvaného Freda nepoznám .. ja ho vážne nespoznávam .. Ale že vôbec.. je mi Z neho zle. "Fred počúvaš sa vôbec čo hovoríš ?! Áno som normálna a okrem toho ty nemáš žiadne právo zasahovať do môjho života a vzťahov. Je to moja vec. Ty sis len môj najlepší kamarát a to je všetko . Môj osobný život nechaj na pokoji. A ešte raz sa opovážiš hovoriť takto O Jackovi a skončila som S tebou úplne! A dohovorila som!" Kričala som S plných pľúc aj keď som sa snažila ovládať. "Dobre viac ti už vravieť nebudem ale si pamätaj, že ja takýchto ľudí poznám. A ja iba nechcem aby sa skočila tak ako sa im Danielom. A Jack sa mi nepozdáva. Ale pochopím ak S ním budeš ďalej napriek mojim slovám. Ale ja cítim V kostiach, že to nie je dobré..," povedal až moc ticho na to ako som pred chvíľou kričala ja. Okej ako myslíš ale ja ho milujem a on miluje mňa tak nie je čo riešiť A toho debila mi ani nespomínaj.  A Jack nie je ako Daniel! A ty cítiš všetko možné. Najskôr by si sa mal zaujímať O svoje vzťahy a až potom O vzťahy iných.." povedala som ani ja už po tichšie. Bola som na Freda naštvaná. Tak toto nemal ... dobre Cal teraz sna skludni lebo ideš za Jackom ani keď tam prídeš takto tak potom sa nečuduj keď bude ako Sherlock pátrať po všetkom možnom..  zasa sa ozvalo moje podvedomie a tak som ho radšej poslúchla a snažila som sa ukludniť.  Pomohla mi pesnička Wolves od Seleny .. táto pesnička má vedela ukludniť za pár sekúnd a aj preto ju mám rada. Keď som už šla bližšie K Jackovi tak som vypla pesničku a rozbehla sa ku nemu až sme skoro obidvaja spadli .. No a nakoniec som u nich aj pre spala .. samozrejme uvítanie by sa nezaobišlo bez hromadného objatia.. A potom ani neviem ako som zaspala..

Zobudila som sa vedľa Jacka, na jeho posteli a v jeho izbe. On ešte spal. Ježkoo .. on je tak zlatý keď spí. Opatrne som sa postavila z postele a vymanila z Jackovho  objatia. Cestou do kuchyne som nakukla aj do ostatným izieb. Až na nás dvoch v izbách nikto nebol. Divila som sa, že nikto nikde nie je. No nevadí idem si už konečne po tú vodu a spravím aj ostatným raňajky. Keď som cestou do kuchyne prechádzala cez obývačku, tak som hneď vedela kde je pes zakopaný. Boli všetci tak cute, keď spali tak poskladaný na sebe v tej obývačke. Chudáčikovia.. budú dolámaní keď sa zobudia. Rozmýšľala som čo spravím. Nakoniec som sa rozhodla pre wafle. Milujem ich  myslím, že aj chalani ich zjedia. Spravila som cesto a šla som ho naliať do waflovača, keď vtom ma niekto objal objal zo zadu a oprel sa o mňa tak, že to cesto nebolo vo waflovači ale na linke. "Jack ale toto si vypiješ!!" zakričala som naňho, za chrbtom som zobrala do hrsti múku z vrecúška. "Jack?" spýtala som sa s nevinným úsmevom. A potom som mu tú múku hodila rovno do tváre. "Zásah!!" A takto sme sa ešte chvíľu obhadzovali, no potom som už šla robiť tie wafle, lebo mi hlasno zaškvŕkalo v bruchu. A o chvíľu na to už aj Jackovi.. Akurát som ich dorobila a tak sa do kuchyne najskôr dovalil Andy. "Milujem toho kto robí moje najobľúbenejšie jedloo!!" zakričal na celý dom a ja som sa musela zasmiať. On sa ku mne vrhol a objal ma tak silno, že sme skoro obidvaja spadli na zem. Na to sme sa zasmiali. "Hej kámo daj si od nej pohov..," ozval sa Jack. Už som aj zabudla, že tu je.. "No ako sorráč kámo tak ale objať ju môžem, nie? Veď keby nebolo mňa tak ju ani nepoznáš, takže kľud." Jack chcel ešte niečo povedať, ale prerušil ho hlasný príchod Ryea, Brooka a Mikeyho. Tak som si nenápadne vydýchla. Nechcela som aby sa tu nebodaj pobili.. Keď sa všetci posadili, dala som na stôl taniere s waflami, šľahačku a nejaké ovocie. Ani sa nepýtajte kde som ho vyhrabala. Teda aspoň na takýto spôsob mám wafle rada ja. A potom som dala na stôl ešte Nutellu a mohli sme jesť. Zapriala som im dobrú chuť a wafle zmizli s tých tanierov ani ste nestihli mihnúť okom. Niet sa čo čudovať pri piatich chalanoch. Aj keď celé raňajky na seba Andy s Jackom zazerali, čo ma dosť mrzelo.. Ale tak aj podľa mňa ma môže Andy objať. A takisto aj ostatní. Ja mám objatia rada.. Po raňajkách som sa nemusela nikam ponáhľa, pretože dneska nám triedna dala voľno a plus ešte víkend. Juchúú takže tri dni voľna! Spratala som po raňajkách a šla som sa prezliecť do niečoho normálnejšieho ako bolo moje pyžamo. Potom som pozrela Insta a Fb .. Nič .. No nevadí tak idem dole za chalanmi, že čo zasa stvárajú.. Už som u nich ako doma.. Teda sa aspoň tak cítim. Dole je až moc ticho.. To sa nezdá. A prečo sú všade povešané mašle a balóny? Toto je veľmi podozrivé.. Musím zistiť čo sato deje. Vôbec ani nemám poňatia. No ja si to zistím...

Destiny .. /Roadtriptv/Where stories live. Discover now