Kaitlyn:
Konečne zazvonilo na koniec tohto hnusného dňa. Už som sa nevedela dočkať kedy vyjdem z tejto hnusnej budovy. Len ma deptá. Všetko je nahovno. Tak fyzikárka nám čapne písomku práve vtedy, keď som sa neučila, z matiky mám totálne všetko zle a z angličtiny som sa nenaučila na odpoveď a mám päťku. A potom prišiel nový žiak a ja neviem čo sa to so mnou robí. A áno, presne vtedy keď som šla domov sa spustil taký lejak, že som bola za sekundu mokrá do nitky. Naštvane som kráčala po mlákach a dupala som tak, že voda šla na všetky strany. Ponáhľala som sa nech už som doma. Keď ma niekto zastavil chytením môjho pleca. Chcela som tú ruku striasť, no nedala sa. Začala som uvažovať, kto by to mohol byť. No, Caroline to nie je, pretože je na mňa naštvaná, Fred asi nie, ale možno aj áno, kto to mohol ešte byť? A keďže moja zvedavosť vyhrala tak som sa prudko otočila. A stál tam ten, koho by som tam najmenej čakala. Stál tam so mnou v daždi, v mláke. Z vlasov mu kvapkali kvapky vody. A pozeral sa na mňa pohľadom, ktorý som nejak nevedela rozlúštiť.
A potom sa nahol a pobozkal ma na ústa. Nerozmýšľala som ani sekundu, odstrčila som ho celou silou od seba.
"Hej!"
"Prepáč! "Vralel tým najsladším hlasom na svete. "Neviem čo to..."
"Prečo si to neurobil už skôr?" Bez rozmyslu som ho chytila za krk a bozkávala. V tej chvíli som myslela na veľa vecí pre ktoré by som to nemala robiť. Výčitky mnou lomcovali ako hurikán amerikou...
Odtiahol sa odomňa: "Čo sa stalo?" pozrel na mňa veľkými gaštanovými očami. Ako malé najzlatšie zvieratko. Iné dievča by sa bolo roztopilo, ale ja nie. Mne tým dodal odvahu! "Len ťa veľmi ľúbim a asi som sa zamilovala." usmiala som sa a znova som ho pobozkala. Už som nepociťovala výčitky, len blaženú úľavu.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Destiny .. /Roadtriptv/
ФанфикNa stole v rámiku mám položenú našu spoločnú šialenú fotku. Ešte teraz si pamätám na situáciu, keď sme ju fotili. Bolo to na Vianoce. Prišiel som k nej ozdobiť stromček lebo ma pozvala. Vešali sme naň ozdoby a všetko a popritom sme robili medovníky...
