Destiny .. /Roadtriptv/

18. časť

Andy:

Zaspal som asi večer v obývačke. Zraky oči zuby kolieska ja som taký dolámaný. No čo už.. Len čo som sa zobudil zacítil som nádhernú vôňu, ktorá sa tiahla celým domom. Toto mi nespravilii. Veď to sú wafleeee!! Moje najobľúbenejšie jedlo! Ja tak milujem toho človeka, ktorý ich spravil. Ja ho tam asi vybozkávam a vyobjímam.. Ale pozor Andy, čo ak to bude Rye? pripomínalo mi moje podvedomie. No a čo aj tak.. A s týmito myšlienkami som odišiel do kuchyne. Zbehol som po schodoch.. Teda išiel som dole asi dva schody a potom som sa spustil po zábradlí. Robil som to už ako malý a stále ma to neprešlo.. A inak teraz mi napadla taká vec, čo sme vraveli keď sme boli ešte na základke: 

Keď ťa to už nebaví,

keď ti to nejde,

ľahni sa na cestu,

ono to prejde.. 

Pri tejto predstave som sa musel usmiať. Ach zlaté časy na základke.. No už sú preč..  Tak som sa teda rýchlo spustil a šiel som .. teda skôr bežal do tej kuchyne. Na pár minút som zastal v strede pohybu, keď som vlastne uvidel, kto robí tie wafle a čo sa práve odohráva v kuchyni.. Boli tam Jack a Caroline, ktorí boli celí biely. Predpokladám, že od múky.. No ale to ma zastavilo iba na pár sekúnd, veď predsa objať ju mám právo objať..  "Milujem toho kto robí moje najobľúbenejšie jedloo!!" zakričal som na celý dom. Vrhol som sa na ňu a objal som ju tak silno, že sme skoro obidvaja spadli na zem. Na to sme sa zasmiali. Užíval som si každú chvíľu v jej blízkosti. Bola pre mňa niečo ako slniečko v tmavých a škaredých dňoch.. Ale tomu nepripisujte nejaký veľký význam.. to iba viete, je to človek, ktorý mi vie zlepšiť náladu alebo tak.. Moju niť myšlienok pretrhol náhle Jack. Upsíček aj som zabudol, že tam je.. "Hej kámo daj si od nej pohov..," ozval sa.  "No ako sorráč kámo tak ale objať ju môžem, nie? Veď keby nebolo mňa tak ju ani nepoznáš, takže kľud," povedal som mierne naštvane.. ale bola to pravda. Jack chcel ešte niečo povedať, ale prerušil ho hlasný príchod Ryea, Brooka a Mikeyho. Aj keď sme potom celé raňajky pozerali na seba zabijackymi pohľadmi. Potom šla Caroline do izby. Asi sa prezliecť alebo čo. No a s chalanmi sme na seba žmurkli. Prišiel čas na náš úžasný plán. Ja a Rye sme mali všade vnútri povešať mašle a pouväzovať balóniky. Tak sme sa dali na to. Museli sme robiť potichu a rýchlo. Páčilo sa mi ako sme sa vzájomne dopĺňali a tak.. Som veľmi vďačný za takých ľudí ako sú napríklad títo chalani.. Alebo Caroline.. Proste takých ľudí veľa nie je. Pretože iba tým niektorým môžete povedať pravdu a všetko, čo vám leží na srdci. Ak to poviete nesprávnej osobe, tak potom je zle. Ja už som to zakúsil.. Zrada a Nenávisť.. Nedôvera.. Neznášam tieto vlastnosti.. Niektorých ľudí nenávidím až tak, že keby horia a ja mám kýbel vody, tak ho radšej vypijem.. Alebo keby sú v nemocnici pripojení a prístroje, tak ich od nich odpojím aby som si mohol dobiť mobil.. Nerád hovorím takéto veci, ale to si zaslúžia ľudia, ktorí niečo z toho čo som vymenoval spravili.. Zraky oči zuby kolieska o čom to vlastne rozmýšľam keď mám vešať mašle a balóniky? Som vôbec normálny? "Rye?" spýtal som sa opatrne. "Huh?" "Myslíš si, že som normálny?" spýtal som sa zasa radšej opatrne a pritom som skúmal jeho oči a tvár. "Andy? Vážne sa ma TY pýtaš toto? Podľa mňa si ten najnormálnejší človek, ktorého poznám. Teda až na nejaké crazy momenty a chvíľky." usmial sa na mňa. A tak som sa usmial tiež a spokojne sme šli dokončiť ešte ďalšie veci, ktoré mali byť súčasťou nášho plánu. Teraz som už naozaj spokojný..