Destiny .. /Roadtriptv/

24. časť

Kaitlyn:
Zobudila som sa vedľa Jungkooka. Bolo slnečné ráno a slnko prenikalo cez veľké okná môjho bytu. Vdychovala dom jeho vôňu. Voňal ako mužský parfém. Usmieval sa na mňa a bol zlatý, lebo vlasy mu odstávali ako sa im zachcelo. Užívala som si nádherné a pokojné chvíle tohoto rána. Naklonil sa ku mne a začal môj krk obsypávať bozkami. "Milujem ťa." zašepkal. Ale táto nádherná a pokojná chvíľa skončila práve vtedy, keď mi oči padli na hodiny na mojom nočnom stolíku. Vystrelila som z postele ako keby horelo a začala som na seba hádzať oblečenie. Kookie sa na mňa pozeral so zdvihnutým obočím a spýtavým pohľadom. "Je pol deviatej!" zakričala som tak hlasno, že to museli počuť ešte aj susedia. No v yej chvíli mi to bolo jedno. Myslela som len na to, ako prídem neskoro do školy a budem mať z toho zle. Teda nie, že by som sa nejak veľmi zaujímala o školu ale toto mi teda jedno nebolo. 

Ešte nikdy som nešla neskoro.. No nejako to musím vyšéfiť.. Šprintovala som do školy. Takto som hádam ešte v živote nebehala.. Ani na telesnej. Rýchlosťou blesku som vbehla bránou a dverami školy. Vletela som do triedy ako víchor. Uuuuuf aké ja mám šťastie .. prestávka.. vyhnem sa zbytočnému vysvetľovaniu to učiteľke.. možno.. Sadla som si na moje miesto a vybalila si knihy. Čo máme? Biola.. Ach jaj zasa ten úchylák.. Zazvonilo na hodinu.. Biolu máme delenú. Vošiel do triedy. Pozdravili sme sa mu. A začal hodinu. Učili sme sa také celkom o ničom veci. Keď daktorý z mojich spolužiakov povedal: "To je také naprd" A on ako vysvetľoval pri tabuli sa otočil, nadýchol sa akoby šiel povedať niečo fakt fakt dôležité a potom zahlásil: "Vieš Connor, prd je len úbohý pokus matky prírody naučiť zadok spievať." Všetci sme naňho vyvalili oči. A on sa len otočil a ďalej škriabal na tabuľu poznámky. Tak toto .. no ale zas ako dalo sa to od neho čakať.. Pri ňom človek nikdy nevie.. Keď dopísal poznámky postavil sa pri stôl a povedal: "Počúvajte ma žiaci zopakujte si fotosyntézu a ostatné deje v prírode naposledy ste to nevedeli!" A dramaticky si šiel zobrať svoju kávu do kabinetu. Caroline sa otočila na mňa a povedala: "Kedy sme vôbec my niečo vedeli prosím ťa?" No ako asi nikdy. Obzvlášť na jeho hodinách. 

Keď učiteľ prišiel aj s kávou v ruke, tak sa ho ďalší z mojich úžasných spolužiakov spýtal: "Pán učiteľ čo keby teraz niekto skočí z okna?" Podotýkam, že sme boli na treťom poschodí. A ako vždy aj teraz mal učiteľ pohotovo pripravenú odpoveď: "Máš chuť si hopsnúť?" Celá trieda vybuchla do smiechu. Práve na jeho hodinách sme sa najviac smiali. 

Po tejto hodine sme mali ešte pár nudných hodina potom sme mohli ísť domov. Konečne! Celý deň som rozmýšľala čo som to vlastne spravila.. Veď keď to na chate chcel spraviť Tae tak som utiekla ako zbabelec a teraz pri Jungkookovi nič. Celé mi to príde hrozne pritiahnuté za uši a čudné. Vážne nechápem čo sa to robí s mojím telom. Počkať .. Taehyung! Čo teraz? Teraz keď by mi malo moje podvedomie pomôcť tak je ticho? Čo som to len urobila? Veď Tae si to nezaslúži. A keď sa ešte dozvie, čo sa stalo dnes v noci. Och toto nie.. 

Taehyung..Jungkook

Tieto dve mená sa mi preháňali hlavou celý deň. Spravila som strašnú kravinu.. Pomaly ale isto ma začínala ukrutne bolieť hlava. Myslím, že už nepomôže ani Ibalgin.. Mám chuť niekoho zbiť.. Najlepšie seba.. Moje myšlienky boli také rozlietané.. V jednej chvíli som nevedela či myslím na to alebo to... Ach jaj .. 

***********************************************************************************************

Takžee.. ľudia som tu s novou časťou.. dúfam, že sa páčila :) 

tak prajem ešte pekný .. večer a dúfam, že sa vám dobre čítalo :)

budem rada za hviezdičku alebo komentár <3

Katkuus :*