Hĺbka vecí, ktoré neboli nikdy zmienené,
Čas plynie, no veci ostali nezmenené.
Dokedy dáš "chvíľu" času?,
Dokedy tlmíš silu svojho hlasu?
Kým mraky nezhromaždia svoju silu,
Kým zvony na veži stále bijú,
Kým sa strieda deň a noc,
Kým mesiac neukáže svoju moc.
Ten zvuk sekúnd nezastane,
Ešte jedna jediná, a nič viac neostane.
Svety rozdelené, jeden vonku, druhý v hĺbke, ostalo ticho, presne, ako po búrke.
Ani jeden hlások, zostalo to tam,
Myšlienka v hlave, nemáš ju dať kam.
Pán úzkosti stále bdie,
Je to strach, čo v tebe vrie.
Plamienok v tebe stále horí,
Nikto mu však bránu neotvorí,
Srdce tvoje = tvoj čas,
Všetko je to v nás.
