Možno nie ste u mňa zvyknutí na takýto typ poézie , ale práve takéto momenty , ktoré sú opísané v básni , ma donútia popremýšľať , čo je v mojom živote najviac cenné. Táto báseň , je venovaná môjmu známemu , ktorý sa dnes posledný krát rozlúčil so svojou milovanou manželkou .
🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀
Slnko zakryli mračná, utíchla nádej ,
Zrazu cítim prázdnotu v sebe samej.
Ľudia už kráčajú do domu smútku ,
Všade na vôkol plno žiaľu a zármutku .
Slzy stekajú dolu tvárou každému ,
Čo by dali za jeden deň s ňou ,
Chýba im... každému jednému .
Vence s nápisom ,, Odpočívaj v pokoji."
Dúfa, že čas , všetku bolesť zahojí .
Celý život po boku , už jej viac niet,
Už nebude jej hlas, v jeho ušiach znieť .
Už nebude po dome počuť jej smiech ,
Nezažije slnko , dážď a ani sneh .
Strata utláča ho ako mocná sila,
teraz nepomôže mu ani útecha milá.
Lebo slová mu lásku nevrátia ,
Teraz sa len modlí, nech ho deti bolestí ukrátia.
Aby nemusel spomínať na to , že už tu nie je ,
Že už jej telo , sa so zemou navždy zleje.
🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀🥀
