A ubíja ma že si nevieme venovať ani pohľad ,
A pri tom sme mali do budúcna výhľad .
Teraz? Si cudzí človek v inom svete ,
Vídam ťa v každej jednej svojej myšlienke , spomienke, vete .
Neviem či to je úľava alebo trest,
Bola to od osudu určená zvesť.
Že už nevidíme v životoch jeden druhého ,
Ty si ma nechal samú, a ja teba samého.
