Game Over

2.KAPITOLA Hra sa začína

„ Skoro som dostala z teba infarkt!" Buchla som ho do hrude, on sa zatváril, že ho to bolelo.

Skvelý herec.

„ Nudím sa," povedal skleslo.

„ Čo navrhuješ?" Spýtala som sa ho neisto.

„ Zahrajme sa nejakú hru," uškrnul sa.

Tak to teda dopadne.

„ Akú?"

„ Kto skorej zo školy zdrhne."

„ Ty chceš utiecť zo školy?!"

„ No a čo, aj tak tu nemáme čo robiť," povedal znudene.

„ Dobre, aké sú pravidla?"

„ Na tom to bude najlepšie, žiadne pravidla nebudú, proste len útek zo školy."

„ Prehráš, Taehyung," zaškerila som a schmatla tašku...

„ Sústreď sa, cieľom hry je...sa dostať bez povšimnutia cez chodby na prízemie. To bude hračka, ťažšie bude sa dostať cez toho tučného strážnika, alebo môžme ísť zo zadnej strany budovy, lenže budeme musieť preliezť okno.."

„ To vyzerá ako bojový plán," usmiala som sa.

„ Ideme cez okno," zavelila som a vyrazila dopredu.

Bolo ľahké sa dostať na prvé poschodie, problém ale začal.

„ Au," buchla som ho, a tým ho zastavila, pretože za rohom bol strážnik.

Priložila som si prst na ústa na znak, aby bol ticho. On len prikývol, pozrela som sa znovu, či tam ešte je. Našťastie už bol niekde zalezený.

Schmatla som Taehyunga za ruku a ťahala ho za sebou, zároveň som si všímala, či náhodou nás nikto nevidí. Stiahla som ho na babské záchody a otvorila dokorán okno.

„Za chvíľu bude misia ukončená," uškrnul sa.

„Stíchni, ak nás uvidia cez okno z druhého poschodia sme mesiac po škole," varovala som ho.

Preliezla som cez okno a obzrela sa, ale on ma chytil za ruku a ťahal ku múru školy.

„Vyleziem a potiahnem ťa hore.."

„Ako ti môžem veriť?"

„Proste mi ver," povedal a rýchlo vyliezol na múr.

Na podiv mi podal ruku a vytiahol ma hore. Zoskočili sme na druhú stranu.

„ A teraz čo?"

„ Ideme sa najesť," povedal a daroval mi svoj obdlžníkový úsmev.

Išli sme do bufetu a dali si hranolky so syrom, sadli sme si a jedli.

„ Takúto akciu si musíme niekedy zopakovať," žmurkol na mňa.

„ Tak to určite," pokojne som ďalej jedla.

„ Ak ťa to už nebaví, zahráme sa inú hru."

„ Aj táto je dobrá," postavila som sa, aby som zahodila vreckovku.

„ Prečo sa vlastne hádame?" Udivene sa na mňa pozrel.

„ Lebo nás to baví," zaškeril sa.

„ Dobre, maj sa. Uvidíme sa zajtra v škole."

„ A po škole," doplnila som ho.

Prišla som domov, ako zvyčajne na stole bol lístok...

Prepáč Ley, museli sme sa aj s otcom odcestovať súrne do Ameriky za klientmi. Prídeme o dva dni, jedlo máš v chladničke a peniaze máš na karte. Keby niečo tak napíš.

S láskou mama

Super, zase sama. Nenávidím, keď som sama, je to deprimujúce. Asi napíšem Sane či nepríde ku mne. Vyložila som z tašky mobil a položila ho na linku. Otočila som sa, ale zavybroval mi mobil. Zobrala som ho do ruky. Prišla mi sms od...

„Skade ma on číslo na mňa?!"