3.KAPITOLA Záchranná akcia

117 22 3
                                    

Super, zase sama. Nenávidím, keď som sama, je to deprimujúce. Asi napíšem Sane či nepríde ku mne. Vyložila som z tašky mobil a položila ho na linku. Otočila som sa, ale zavybroval mi mobil. Zobrala som ho do ruky. Prišla mi sms od...

„Skade ma on číslo na mňa?!"

Zobrala som si kľúče a mobil. Vybehla som von za ním.

Neviem, čo zase chce. Išla som známou ulicou, pomedzi domy, to je skratka do mestského parku. Keď som sa priblížila ku bráne parku, dostala som strach z tohto miesta. Zastala som a rozmýšľala, či tam vôbec mám ísť. Premohla som strach a išla som ďalej.

Prišla som až ku spomínanému miestu, ale nikto tam nebol. Chcela som sa otočiť a ísť preč, ale vtom ma niekto od zadu silno chytil. Jednou rukou ma držal okolo pásu a druhou mi pridržiaval ústa, aby som nekričala.

Toto bude môj koniec. Lenže nie dnes, ešte chcem si užiť plno vecí, ktoré som dosiaľ nestihla. Začala som sa mykať. Tak už ma pusti! Počula som kroky blížiace sa k nám, nevidela som kto to je, pretože som mala v očiach slzy.

Stisk sa stratil, mala by som asi utekať, ale ja som ako sprostá tam stála.

„ Si v poriadku?" Niekto na mňa prehovoril, nechcela som zdvihnúť zrak, ale hlas poznám.

Chytil mi medzi prsti bradu a nadvihol.

„ Ten bastard ťa musel poriadne vystrašiť ," pozrel sa na Jeamina.

Chytil ma za ruku a ťahal za sebou. Bola som rada, že tu bol nablízku Taehyung. Vyšli sme z parku, neviem kde ma viedol. Zastali sme a on sa ku mne otočil. Tuho ma objal.

„To bude v poriadku, neboj, už si v bezpečí," povedal potichu.

Ani neviem ako, ale ocitla som sa v Taehyungovej izbe. Sadla som si na jeho posteľ, on sa postavil pred do mňa.

„ Čo ťa to napadlo ísť do parku sama?"

„ O-on mi pís-sal, ab-by s-som prišl-la," nedokázala som povedať ani jednu súvislú vetu.

Bola to moja vinna, pretože sama viem, že Jeamin je známy ako "fuckboy". Po mne už ide dva roky. Bolo mi trápne plakať pred Taehyungom, pretože ma pozná ako odporné, drzé a neznesiteľné dievča, čo len tak nič nerozplače.

Odrazu si sadol vedľa mňa a stiahol do náručia. Až teraz som si uvedomila, čo som spravila. Objala som ho naspäť. Preboha, čo to robím? Lenže objatie som potrebovala.

„ Dobre, teraz si umy tvár, pôjdeme sa zahrať nejakú hru."

Vošla som do kúpeľni a pozrela sa do zrkadla. Bože, vyzerám otrasne. Vybehla som z nej. Taehyung sedel na zemi a vyberal z police spoločenskú hru. Sadla som si vedľa neho a pozorovala ho. Odrazu mi vo vrecku zavybroval mobil. Vytiahla som ho, prišla mi sms od Jeamina.

Ešte som s tebou neskončil pusinka...

„ Deje sa niečo?" Zrejme si všimol môj vystrašený výraz.

„ N-nie," klamala som.

Skutočnosti som sa bála, neviem čo môžem čakať od fuck boya.

Čas strávený s ním bol úžasný, ale rýchlo to ubehlo.

„ Ja už musím ísť," povedala som pozerajúc sa von oknom.

Bola už tma.

„ Mám ťa odprevadiť?"

„ Nie, mám to blízko," usmiala som sa a išla preč.

Nočné lampy osvetľovali mi cestu domov. Sprevádzal ma zvláštny pocit, pozrela som sa na dom v ktorom bývam, niekto tam stál...

Game OverМесто, где живут истории. Откройте их для себя