Game Over

8.KAPITOLA Potrebuje potrestať?

Podišla som ku oknu a pozrela sa cez neho.

Fúúúha, to je ale výška. Mám vôbec na to? Veď sa môžem zabiť. To bude v pohode, nič sa mi nemôže stať, keď som len zavretá vo výtvarnej učebni. Nech si ma nepraje tá krava.

Zhlboka som sa nadýchla a rozhliadla sa po miestnosti.

Sadla som si na zem ku dverám a oprela si hlavu o stenu. Zavrela som oči a premýšľala. Odrazu som počula nejaké hlasy. Boli čoraz silnejšie. Niekto idem na tretie poschodie. Hlasy boli povedomé.

„No a mal si to vidieť, bol dosratý," tento hlas patrí Kookiemu.

„Je to...,"

„Taehyung?" Zakričala som naňho.

Jeho hlas som ihneď spoznala.

„Heilin?"

„Nana ma zamkla vo výtvarnej učebni, pomôž mi prosím."

„Ty kokos, to by som na Nanu nepovedal. Ona väčšinou také veci nerobí, nechá to urobiť druhého."

„Odstúp od dverí, vyrazíme ich." Poslúchla som.

Zakryla som si uši a zavrela oči. Robím to vždy, keď sa bojím.

Cítila som dotyk na ruke, otvorila som oči.

„ Gomabseubnida," poďakovala som a usmiala.

V skutočnosti som ho chcela za to objať, ale až tak odvážna nie som aby som to urobila.

Pri dverách stál Kookie aj s Lucasom.

„Prečo ti to urobila?" Spýtal sa ma Kookie.

„Na telesnej som jej vrazila päsťou do nosa," povedala som trochu zahanbene.

„Začínam sa ťa báť."

Nad jeho poznámkou som sa zasmiala.

„Ak chcete, môžete sa prísť pozrieť na šou, ktorú idem urobiť," uškrnula som sa na nich.

„To si nenechám újsť."

Išli sme spoločne dole schodmi na druhé poschodie.

„Počkať, ako ste sa vy traja dostali z triedy?"

„Zastupuje nás Mr..."

„Super, aspoň tu nie je Mrs. Namjonová."

Vošla som do triedy, všetci oči boli na mne. Nana po mne zazrela a ja sa na ňu len milo usmiala.

„Zamknúť ma? Len tohto si schopná? To je úbohé," hovorila som jej a približovala som sa k lavici.

„ Teraz ti ja ukážem čoho som schopná," dopovedala som a zdrapila ju za vlasy a postavila ju.

„Už ťa mám plné zuby," zasyčala som jej do tváre a následne ju hodila na zem.

Chcela niečo povedať, ale ja som ju kopla do brucha.

„Prosím, už nie," držala si silno brucho. Ja som sa ku nej naklonila.

„Ale, ja som ešte nezačala, zlato," dopovedala som a uštedrila som je poriadnu facku.

„Ley-chan!"

Zdvihla som zrak, aby som videla kto na mňa kričí. Nie, čo tu robí on?

„Za mnou!" Otočil sa a išiel preč.

„Ja som ti chcel povedať, že nás zastupuje, ale prerušila si ma."

Vyšla som z triedy a nasledovala Mr. Parka. Otvoril dvere od kabinetu a čakal, kým prejdem. Dúfam, že neurobí to, čo pred hodinou.

„Potrebuješ potrestať."

Nebezpečne sa ku mne priblížil. Začala som cúvať, myslím, že jemu sa to páčilo, že som sa bála. Narazila som na stôl, on už bol blízko mňa. Chytil ma za pás a posadil ma na ten stôl. Preboha, čo chce urobiť...?