Game Over

11.KAPITOLA SMS

Zobudila som sa na strašnú bolesť hlavy. Ako...som... sa dostala domov?!

Asi to bol iba sen. Ľahla som si naspäť a zakryla sa. Natiahla som rukou na stolík a vzala do rúk mobil. Dostala som sms. Toto číslo nepoznám, kto by to mohol byť?

-Ley-chan, doviezol so ťa domov, keď si spala. Dúfam, že sa nehneváš. *3*

Oooo môj bože! Takže to nebol sen! Preboha, mám 48 neprijatých hovorov od Sany, 22 od Kookieho a 61 od Taehyunga. Zrejme ani nevedia, že som bola s Parkom.  Zvonil mi mobil, volá mi Sana, určite bude na mňa kričať. 

  „ Ley-cha! Si v poriadku? Kde si?"

Dávala mi jednu otázku za druhou.

 „ Sana? Je mi to ľúto," rozplakala som sa.

Čo som to urobila?!

„ Ley-cha, neplač, som u teba za päť minút."

Schúlila som sa do klbka a revala ako malé decko. Počula som, že niekto otvoril dvere. Cez zaslzené oči som nevedela, kto prišiel. Vrhol sa na postel a silno ma objal. 

„ Si v poriadku?" Pozrela som sa na neho.
Pociťovala som vinu. Znova si ma pritiahol k sebe a utišoval ma.

 „ Neboj sa, bude to v pohode, som tu pri tebe," šepkal mi.

Som rada, že Taehyung prišiel za mnou. Do izby vtrhla Sana. Pribehla ku posteli a ustarostene sa na mňa pozerala. 

„ Čo sa stalo včera?" Spýtala sa ma. 

„ J-jem-mu s-sa to...po-odar-rilo," dostala som zo seba a ešte viac sa rozrevala.

Taehyung nechápal, čo vôbec vravím, ale Sana vedela, čo tým myslím.

„ Ten sviniar! Ako to mohol urobiť?!" Bola veľmi rozčúlená. 

„ Kto? Ublížil ti niekto?"

Otočil sa ku mne.

Ja som len sklonila hlavu. 

„ Odpovedz mi!" Zvýšil hlas.

 „ Mr. Park." On prekvapene, ale aj zdesene sa pozrel na Sanu.

Ona prikývla na znak súhlasu. 

  „ Choď si dať teplý kúpeľ, budeš sa cítiť lepšie," ťahala ma do kúpeľni. 

„ Zatiaľ ťa pobalím na to stanovanie do školy," usmiala sa. 

Zamkla som sa pre pocit bezpečia. Zavybroval mi mobil vo vrecku. 

-Drž sa ďalej od Parka... 

-Kto si?

-Tvoj anjel strážny :)