Game Over

13. KAPITOLA "zábavné hry"

Jedlo bolo veľmi rýchlo pripravené a dokonca sme vyhrali. Ja a Sana máme veľké skúsenosti s jedlom, pretože moji rodičia väčšinou doma neboli, a ona chodila často ku mne, keď sa od nás odsťahovala moja sestra.

„Nečakala som, že Ley-chan vie variť," sarkastický to hovorila.

„To, že som nezodpovedná neznamená, že nedokážem variť," naštvala som sa.

Hneď ma súdia, aj keď nevedia ako som naozaj.

Sana ma chytila za ruku a dala za náš stan.

„Si v poriadku? Dnes si veľmi podráždená, trápi ťa, to....čo stalo?"

Trochu ma to vzalo. Áno, trápi. A veľmi.

„Nie, chyby predsa sa robia," nahodila som na tvár falošný úsmev a ju to upokojilo.

Taehyung bol zase sám sebou. Robil každému naokolo zle.

Večer, ako aj Mrs Namjoonová sľúbila, sme opekali pri ohni. Otrasne nudné.

„Tak, pokiaľ sa nám jedlo opeká, zahráme sa tú hru. Poviete svoje meno a svoju záľuby. Tak začnem, som Mrs. Namjoonová, mám rada učenie žiakov a jazdenie na koni."

„Volám sa Nana, mám rada nakupovanie a plno krásnych topánok," typické.

„Ja som Jissoo, mám rada modeling a krásne nechty," nahodila ten tvoj odporný úsmev.

„Som Jessica, milujem drahé darčeky a veľké oslavy."

„Taehyung, si na rade," napomenula ho učiteľka.

„Som Tae, a mám rád provokovanie Heilin."

„Čo to...!" Snažila som sa protestovať, ale ona mi skočila do reči

„Áno, to sme si všimli všetci," zasmiala sa Mrs. Namjoonová.

„Ja som Jungkook, ale mám radšej keď ma volajú Kookie. Mám rád čokoládové keksíky a lizatká."

To je celkom milé.

„Som Dino, mám rád večerné potulky s chalanmi a jedlo."

„Ja som Ley-cha a mám rada hranie na klavíri a odvrkovanie Taehyungovi," milo som sa naňho usmiala.

„No vidíte, máte spoločnú vec."

Bola som dosť unavená. Ja viem, divné. Na mobile ukazovalo len 11 hodín večer. Ja som sa pobrala do stanu, ale niektorí ešte boli pri ohnisku a rozprávali sa.

Ja na toto veľmi nie som. Dúfam, že toto prežijem a nebude to až tak hrozne.

Zobudila som sa na pocit, že potrebujem na WC.

Snažila som sa zobudiť Sanu, ale tá sa obrátila na druhý bok a spala ďalej.

Či sa mi chcelo alebo nie, musela som ísť sama.

Docela je zima, a ja hlúpa mám na sebe tielko a kraťasy. Ku krikom som nechcela, tak som zamierila do školy.

O takejto hodine škola vyzerá dosť strašidelné. Mohla som si zobrať aspoň ten mobil, svietila by som si na cestu. Konečne som natrafila na babské w-écka.

S kľudným svedomím som vyšla na chodbu. Teraz sa musím dostať do stanu.

Išla som pomaly, aby som náhodou nezakopla o niečo. Ja som v tom predsa len expert.

No započula som kroky. Otočila som sa a videla som niekoho tieň.

„Čo tu robíš?"

„Preboha, to nevieš do predu čosi hovoriť?! Môžem dostať infarkt!"

„No tak prepáč, citlivka. Pýtal som sa ťa na niečo."

„Bola som na WC, kde inde. A ty tu vlastne čo robíš? Nemáš byť v stane?"

„Nechce sa mi, je to tam nudné."