„No limit in the sky that I won't fly for ya. No amount of tears in my eyes that I won't cry for ya-,"potichu som si pospevoval pieseň 2U od Justina Biebera ale v tom sa rozleteli dvere od mojej izby a v nich stál môj nevlastný otec. Na hlave mu sedela biela bejzbalová šiltovka a na sebe mal oblečenú bejzbalovú súpravu jeho najobľúbenejšieho tímu - Lotte Giants.
Tak aby ste pochopili, ešte raz. Príbeh počká, vy nie. Keď som mal asi osem, naši sa rozviedli. Proste im to neklapalo. Tatko platil mesačne celkom slušnú sumu. Ale súhlasil s tým len preto, aby mal pokoj od mamky a odo mňa. Proste sme si nesadli, tak to vysvetlila mamka. Tak teda, žili sme sami v dvojizbovom byte. Mal som asi dvanásť keď si raz mamka dotiahla doň nejakého chlapa. Ale pekne upraveného chlapa vo vkusom oblečení. Neskôr som zistil, že to je jej partner. A tak mesiace a roky plynuli a na moje štrnáste narodky už sme bývali u mamkinho priateľa, pretože sa zasnúbili a tak ďalej. No a teraz bývame u toho je prachatého priateľa, teda už manžela, prečo nie keď sa ľubia.
Mamka prestala pracovať, však na čo, no nie? Peneží sú.
Ale nie všetko je bez chybičky. Mal som takého kamoša. Minhyu sa volal. Bol to fakt taký kamarát doslova od počiatku vekov. Spolu sme boli v škôlke, na zákdnej škole a aj teraz na strednej a plánovali sme aj na vysokej. Lenže chalan si našiel lepších kamošov ako som ja nechal ma(Bože to znie ako keby sme sa rozišli, fuj). Čírou náhodou som tej skupinke začal prekážať, tak využila drahého Minhyu a dostali z neho moje najtajnejšie tajomstvo, že som gay, a roztrúbili to po celej škole. A áno, dostalo sa to akosi aj k mamke a tatkovi číslo dva. Mamka zareágovala ako milujúca matka a podporila ma. Môj flegmatický tatušo proste prikývol a povedal, nech mu dám vedieť keď ma budú šikanovať. Tak som mu to zhruba o týždeň povedal no a voala! Prestupujem. Ale späť do deja.
„Ako ti pomôžem?"otočil som sa k nemu čelom na svojej extra pohodlnej krútiacej stoličke na ktorej často fylozofujem keď nemám čo robiť so svojim životom.
„Ja a mama ideme na baseballový zápas - Lotte Giants vs SK. Chceš ísť s nami podporiť Busan?"slovo "Busan" povedal trochu priškrtene, pretože sa to pokúšal zaspievať vysoko.
„Um nie, dnes sa mi nejako nechce,"poškrabem sa na zátilku a nahodím kyslú grimasu. „Ptsh, dobre. Večeru máš v chladničke ak sa do vtedy nevrátime, ľúbime ťa, maj sa!"začiatok vety preniesol trochu arogantne ale pri ostatku už používal ten svoj prihlúply kamarátsky tón. „Ahoj,"zamával som mu.
„Ach Bože, čo ak má počul spievať si?"postrapatil som si vlasy a bezmocne si povzdychol.
