„Jednoducho... Sme spolu s Yoongim začali chodiť!!! IIII!!"začal búchať, kričať vo vysokóm tóne ako fangirl nad BTS a najhoršie na tom bolo, že pritom stláčal a bil moje stehno...
„Hej, hej, hej! Pokoj! Jedna vec. Druhá, to je všetko??"spýtal som sa s vipleštenými očami silne držiac jeho ruky. „Ty sa netešíš?"spýtal sa smutne a pozrel sa dole. „Bože nie, teším sa aj za teba, som na vás oboch hrdý, ale to si mi mohol povedať aj do telefónu, alebo ak to teda pre teba toľko znamená, mohol si mi to povedať v pondelok v škole,"pokrútil som hlavou. „Mohol, ja viem, ale to nie je jediné čo som ti chcel povedať, len som využil situácie,"zasmial sa. „Ohhh, no dobre, akú novinu si mi musel zdeliť?"povedal som sarkasticky. „Uber z toho sarkazmu, lebo ti to nepoviem smh Ani nevieš ako mi budeš vďačný, že som ti to povedal. Takže, zistil som, že Taemu Hoseok povedal, že s tebou dnes Hoseok niekam ide a Tae sa mi sťažoval, že by bol s tebou tiež niekam šiel, ale že neviem kam, tak nešiel a prosil ma, nech ti zavolám a zahrám, že je to naliehavé, aby som ťa z tade dostal. Najskôr som nesúhlasil, lebo to je rude, ale potom som súhlasil, lebo som ti to musel povedať a tiež aj preto, lebo bol nevyspytateľný,"usmial sa.
Nedokázal som si pomôcť a vipleštil som oči: „To myslíš vážne?"
„Smrteľne,"povedal a položil si dlaň na srdce. „Pánečku..."
Viete čo? Autorka je jedno lenivé niečo, takže dá opäť time skip, hire ruky tí, ktorí sú prekvapení. Nikto? Presne čo som si myslel. Alebo máš hore ruku? Tak ju daj radšej dole, lebo ťa uvidia hailovať a bude cirkus.
Po ceste domov som premýšľal nad tým, čo mi Jimin povedal. Tae žiarlil? Veď sme len kamaráti, nie? Uu, cítim sa špeciálne a divne. Je takýto aj na ostatných? Čo ak si len domíšlam? Je to blbé no. „Jungkook!"započul som. „Aká náhoda, však?"povedal Hoseok a objal ma zo zadu. „Oh áno, wow, haha,"povedal som prekvapene. „Čo Jimin potreboval?"spýtal sa a začal kráčať vedľa mňa. „Uhh, nič také dôležité, len chcel pozornosť. Strašné, však?"zasmial som sa trápne. „Oh to nič, chápem, on je také veľké bábo," zasmial sa, „no dobre, išiel by som ťa odprevadiť, nie je to problém?"
„Jasné, že to nie je problém, pokojne poď,"usmial som sa. Usmial sa tiež.
Takto sme išli povedľa seba v tichosti takmer celou cestou. Keď už sme boli ďaleko od môjho domu iba o jednu uličku, snažil sa ma chytiť za ruku, lenže ja som spanikáril, :„Ohh, už sme skoro tu,"povedal som, a ukázal som na značku s názvom našej ulice. „Hej..."povedal sklesnute. A zase bolo ticho až dokým sme neprišli. „Taaakže, tu bývam. Asi by sme sa mali rozlúčiť,"objal som ho a on ma objal späť. „Okej, dobrú noc."
„Dobrú noc,"usmial som sa. Len mi daroval malý úsmev a odišiel preč. Asi som to trochu pokazil. Neviem či som to spomenul, ale už je tak trochu tma a tak trochu večer, logicky.
Takže... Čo chcem povedať. Je mi ľúto, že to trvalo tak neskutočne ľúto. Nemala som čas, mala som pokazený telefón, zabudla som na wattpad a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho nezmyselné výhovorky:) mňo, taktiež sa chcem ospravedlniť za to, aká je táto kapitola krátka. Nuž, je celkom neskoro lol to je asi všetko z mojej strany, dúfam, že vás kniha ešte baví rovnako ako mňa písať. Všetkých vás úprimne ľúbim a vážim si vás. Aké ste mali prázdniny? Ako sa máte? Pápá!
