Ja, fešák, som už bol s Jiminom na ceste na dohodnuté miesto s Taem a ešte plot twist - nejakými jeho kamarátmi. Keďže ja tu poznám iba Taeho a Jimina, tak sa obaja rozhodli, (môj názor bol -akoby moja angličtinárka povedala- akoby hrách na stenu hádzal) že si sem zavolajú nejakých svojich kamošov ale, že im nepovedia, že mám svoj deň, lebo by to bolo divné. Akoby to už takto nebolo dosť divné. Moc často o tom nehovorím, ale moc nemusím nových ľudí. Samozrejme ak nemusím.
„Jimin, ešte ďaleko? Bolia ma nohy a som unavený,"posťažoval som. Išli sme už asi pól hodiny, pešo a ja nemám dobrú kondíciu. „Mlč a poď,"chytil mi ruku a začal ma ťahať. „Nedrž ma, vypadáme buď ako magori alebo teploši,"stiahol som ruku k sebe. „Sme oboje, tak nechápem, aký máš problém,"ani raz sa na mňa nepozrel. „Nemôžeme si nastúpiť na mestskú dopravu?"spýta som sa. „Nie, trochu čisté-, trochu vzduchu ti prospeje rovnako ako aj mne." „Ak by som vedel kam ideme, nasadnem na prvý prepotený bus a idem bez teba."
Konečne sme prišli na miesto. Boli sme v takom veľkom parku alebo lesíku. Predomnou stál dubový altánok s vchodmi z každej strany. Od ľavej strany mal jazierko pri ktorom stála breza a pár vyšní. „Oplatilo sa?"spýtal sa pri sadaní si za stôl na lavičku v altánku. „Oplatilo. I keď skutočne sme mohli ísť hromadnou dopravou,"sadol som si vedľa Jimina. Ten sa na mňa iba zamračil. „Ahojte!"ozvalo sa mi spoza chrbta. Otočil som hlavu a uvideľ (Hey Alexa, play expensive girl by RM) Taehyunga. Nebol však sám. Boli pri ňom dvaja muži. Iste boli starší. Obaja boli o kúsok vyšší ako on. Obidvaja s Jiminom sme sa postavili a išli sa s mužmi privítať. Teda aspoň Jimin. Ja sa musím najskôr zoznámiť. „Ahoj, som Kim Namjoon,"ozval sa vyšší mladík stojaci predomnou a vystrel predomňa ruku. Prijal som ju:„Ahoj, Jeon Jungkook." Potom sa išiel privítať s Jiminom. Druhý muž ktorý tu bol spolu s ním ku mne prišiel a silne ma stískol v objatí. „Ahoj, som Kim Seokjin." „Ahwoj, Jweon Junwgkwook[ahoj, Jeon Jungkook],"povedal som priškrtene. „Hej! Jin kľud. Však ho uškrtíš,"napomenul ho Jimin. Jim alebo Jin (to je jedno. Haha nie, to sú dve) ma pustil a začal mi pichať prstami do líca:„Ale on je tak squishyyy!"
Už ubehka nejaká tá chvíľa. Všetci sme sa skvelo bavili. Reč nestála ani chvíľu. Väčšinou rozprával Seokjin, je celkom výrečný. „Kde je Hobi?"spýtal sa odrazu Jimin. Kto je Hobi? „Povedal, že ešte niečo má na robote, ale že príde neskôr,"ujasnil Joon. „Kto je Hobi?"musel som sa spýtať. „To je jeden celkom blízky kamarát,"vysvetlil Tae. Len som prikývol.
„Ahojte!"vykríkol mi niekto spoza chrbát. Zase. Postavil som sa a otočil. To bude asi ten Hobi. Všetci sa privítali a opäť si posadali. Zostávalo už len na nás dvoch zoznámiť sa. „Ahoj, Jeon Jungkook,"usmial som sa a podal mu ruku. S úsmevom moju ruku prijal:„Rád ťa spoznávam, Jung Hoseok."
„Aj ja teba,"rozpojil som nám ruky. Hoseok mi položil ruku na chrbát a spolu sme si išli sadnúť naspäť do kruhu našich priateľov.
